杏MAP导航

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Vo ve?kej posluchárni Chulalongkornovej univerzity v Bangkoku pápe? Franti?ek najprv pochválil jej dobré meno a pozdravil nábo?enských predstavite?ov i ?lenov akademickej obce. Univerzita s vy?e storo?nou tradíciou je pomenovaná po siamskom krá?ovi Ramovi V., ktorý v druhej polovici 19. storo?ia zru?il otrokárstvo a vytváraním osobných kontaktov s Európou dokázal krajinu uchráni? pred kolonializmom. Podnikol viacero ciest do Európy a stretol sa aj s pápe?om Levom XIII.

S pribli?ne 1500 prítomnými sa Svätý Otec vo svojom príhovore podelil s viacerými podnetmi:

?Pred stodvadsiatimi rokmi, v roku 1897, krá? Chulalongkorn, ktorého meno nesie táto univerzita, nav?tívil Rím a mal audienciu u pápe?a Leva XIII. Bolo to vôbec po prvýkrát, ?o bola vo Vatikáne prijatá hlava ?tátu, ktorý nebol kres?anským. Nech spomienka na toto výnimo?né stretnutie, ako aj na vládu krá?a Chulalongkorna, po?as ktorej do?lo k zru?eniu otroctva, je pre nás výzvou, aby sme v na?ich ?asoch pokra?ovali na ceste dialógu a vzájomného porozumenia, a aby sme to robili v duchu bratskej solidarity, ktorá pomô?e ukon?i? mnohé sú?asné formy otroctva, najmä pliagu obchodovania s ?u?mi.

Potreba vzájomného re?pektovania sa, dôstojnosti a spolupráce medzi nábo?enstvami je dnes e?te omnoho naliehavej?ia. Ná? svet ?elí komplexným výzvam, ako je ekonomicko-finan?ná globalizácia s jej záva?nými dôsledkami pre rozvoj miestnych komunít; rapídne progresy – ktoré zdanlivo ponúkajú lep?í svet – sú tu spolo?ne s tragickým pretrvávaním ob?ianskych konfliktov - týkajúcich sa ?i u? migrácie, ute?encov alebo hladu - i konfliktov vojenských. A je tu rovnako prítomná aj degradácia a ni?enie ná?ho spolo?ného domova.

Tieto výzvy nám pripomínajú, ?e ?iadny región ?i sektor ?udskej rodiny sa nemô?e zamera? iba na seba a h?adie? na svoju budúcnos? izolovane a nezávisle od ostatných. V?etky tieto situácie si vy?adujú, aby sme odvá?ne nachádzali nové spôsoby utvárania sú?asných dejín, ktoré by nikoho neponi?ovali ani neurá?ali. Pominuli sa ?asy, ke? logika izolovanosti mohla ur?ova? vnímanie ?asu a priestoru a presadzova? sa ako platný nástroj rie?enia konfliktov. Teraz je tu ?as predstavi? si s odvahou, ?e logika vzájomného stretnutia a dialógu je tu cestou, vzájomná spolupráca je tu ?týlom konania, a vzájomné spoznávanie sa je tu metódou a kritériom. A takýmto spôsobom mô?eme ponúknu? novú paradigmu na rie?enie konfliktov a prispie? k svornosti medzi ?u?mi a k ochrane stvorenstva.

Verím, ?e na tomto poli majú nábo?enstvá, tak ako aj univerzity, ve?a ?o prinies? a ponúknu?, a to bez toho, aby sa museli zriec? svojich ?pecifík a osobitných darov. V?etko, ?o v tomto smere robíme, je významným krokom vpred na zaru?enie mlad?ím generáciám ich práva na budúcnos?, a poslú?i to aj spravodlivosti a mieru. Len takto im dáme potrebné prostriedky, aby oni sami boli protagonistami vytvárania udr?ate?ných a inkluzívnych ?ivotných ?týlov.“

Pápe? Franti?ek ?alej pripomenul zásady re?pektovania ?udskej dôstojnosti a integrálneho humanizmu, ktorý dbá aj o ?ivotné prostredie. Ve?ké nábo?enské tradície majú pod?a jeho slov solídny príspevok pre vzájomné obohatenie v tomto zmysle. ?alej pokra?oval:

?V?etci sme pozvaní nielen po?úva? volanie chudobných, ktorí sú okolo nás: marginalizovaných, utlá?aných, domorodé etniká a nábo?enské men?iny, ale aj nebá? sa vytvára? príle?itosti, tak ako sa to potichu deje, ktoré nám umo?nia sa zjednoti? a pracova? spolo?ne. ?iada si to od nás uja? sa povinnosti bráni? ?udskú dôstojnos? a re?pektova? právo na slobodu svedomia a nábo?enstva; vytvára? priestor pre svie?i nádych v istote, ?e «nie je v?etko stratené, preto?e ?udia, ktorí sú schopní upadnú? do extrému, sa vedia aj prekona?, znova sa rozhodnú? pre dobro a obrodi? sa bez oh?adu na akúko?vek spolo?enskú alebo 

psychologickú podmienenos?» (Laudato si’, 205).

Tu v Thajsku, v krajine ve?kých prírodných krás, chcem zdôrazni? jednu typickú ?rtu, ktorú pova?ujem za k?ú?ovú a do istej miery aj za sú?as? toho bohatstva, ktoré mô?ete ?exportova?“ a podeli? sa s ostatnými oblas?ami na?ej ?udskej rodiny. Vy si ctíte va?ich starých ?udí a dbáte o nich, sú vám ve?kým bohatstvom, re?pektujete ich a dávate im prednostné miesto, aby vám zaistili nevyhnutné korene a aby sa tak vá? národ nespustil a nenaletel ur?itým sloganom, ktoré vedú k vyprázdneniu a ujarmeniu du?e nových generácií.

V rastúcej tendencii diskreditova? hodnoty a kultúru miestneho charakteru vnucovaním jednotného modelu «vidíme tendenciu ‘homogenizova?’ mladých ?udí, zahmlieva? to, ?o je charakteristické pre ich pôvod, a meni? ich na tvárne predmety hromadnej výroby. Takto sa vytvára ni?enie kultúry, ktoré je tak vá?ne, ako je vá?ne vymieranie zvieracích a rastlinných druhov» (Christus vivit, 186).

Na?alej pomáhajte ?ím viac mladým ?u?om spoznáva? kultúrne dedi?stvo spolo?nosti, v ktorej ?ijú. Pomáha? mladým objavova? ?ivé bohatstvo minulosti, by? v kontakte s vlastnými koreňmi a udr?iava? si pamä? stretávaním sa so star?ími, to je opravdivý prejav lásky vo?i nim, aby rástli a dozrievali vzh?adom na rozhodnutia, ktoré sú povolaní urobi? (porov. tamtie?, 187).“

(Preklad: Slovenská redakcia VR / Martina Korytiaková)