杏MAP导航

Priná?ame vybraný úryvok z publikácie, ktorý uverejnil denník Avvenire, vydávaný Konferenciou biksupov Talianska:

?Krst je za?iatkom nového ?ivota. ?o ale znamená nový ?ivot?

Nový ?ivot krstu nie je nový ako ke? zmeníme zamestnanie alebo sa pres?ahujeme do iného mesta a povieme: ?za?al som nový ?ivot.“ V týchto prípadoch sa samozrejme  ?ivot mení, mo?no niekedy aj ve?mi a je odli?ný od toho predo?lého: lep?í alebo hor?í, zaujímavej?í alebo náro?nej?í, v závislosti od prípadu. Podmienky, kontext, kolegovia, známosti, mo?no dokonca aj priate?stvá, dom, plat sú odli?né. Nie je to v?ak ?ivot nový, je to ten istý ?ivot, ktorý pokra?uje.

Nový ?ivot krstu je odli?ný aj od pre?ívania radikálnej zmeny na?ich pocitov v dôsledku za?úbenia sa ?i sklamania, choroby, nejakej dôle?itej neo?akávanej udalosti.

Podobné veci sa nám mô?u prihodi? ako zemetrasenie – vnútorné ?i vonkaj?ie: mô?u od základov zmeni? hodnoty, rozhodnutia: city, prácu, zdravie, slu?bu druhým... Predtým sme mo?no mysleli na kariéru, no potom sme za?ali kona? dobrovo?níctvo, dokonca sme z vlastného ?ivota urobili dar pre ostatných! Predtým sme nemysleli na vytvorenie rodiny, potom sme zakúsili krásu man?elskej a rodinnej lásky.

Aj tieto ve?ké, mimoriadne zmeny, sú e?te ?len“ premenami. Sú úpravami, ktoré nás vedú ku kraj?iemu a dynamickej?iemu ?ivotu alebo k ?ivotu ?a??iemu a náro?nej?iemu. Nie je náhoda, ?e – ke? o nich rozprávame – v?dy pou?ívame slová viac a menej. Hovoríme, ?e urobili ná? ?ivot kraj?ím, radostnej?ím a zanietenej?ím. Je to preto, ?e e?te stále porovnávame viac ?i menej podobné veci. Je to, akoby sme veci merali na stupnici hodnôt. ?ivot predtým bol rados?ou ?.5, teraz je to rados? ?.7; zdravie bolo predtým ?.9, teraz to je ?.4. Menia sa ?ísla, ale nie podstata ?ivota!

Nový ?ivot krstu v?ak nie je nový len vzh?adom na minulos?, na predchádzajúci ?ivot, na ?ivot aký bol predtým. Nový neznamená nedávny, teraj?í neznamená to, ?e sa stala úprava, zmena.

Bo?í ?ivot je spolo?enstvom a bol nám daný ako priate?stvo

Nový ?ivot, o ktorom hovorí sv. Pavol v listoch, nám pripomína Je?i?ovo nové prikázanie (porov. Jn 13, 34); pripomína nám nové víno Krá?ovstva (porov. Mk 14, 29), novú pieseň, ktorú spasení spievajú pred Bo?ím trónom (porov. Zjav 5,9): definitívne skuto?nosti, eschatologické ak by sme pou?ili teologické slovo.

Tak?e chápeme, ?e pre nový ?ivot nie je mo?né robi? porovnania. Mô?eme porovnáva? ?ivot a smr? alebo ?ivot pred a po narodení? Kristus sa nestal jedným z nás, nepre?il svoju Paschu utrpenia, smrti a zm?tvychvstania pre to, aby ?zlep?il“ ná? ?ivot, aby ho urobil kraj?ím, príjemnej?ím, dlh?ím, intenzívnej?ím, jednoduch?ím ?i ??astnej?ím. On pri?iel – ako nám povedal – aby sme mali ?ivot hojnej?ie (porov. Jn 10,10).

Toto je nový ?ivot, ?ivot, ktorý nám Boh Otec daruje pri krste. Je novým preto, ?e je to iný ?ivot v porovnaní s tým na?ím, preto?e je to Jeho vlastný ?ivot, je to samotný ?ivot Boha. Toto je ve?ký dar, ktorý nám dal a ktorý nám dáva Je?i?! Zú?astňova? sa na láske Otca, Syna a Ducha Svätého. Ma? ú?as? na láske, ktorú oni majú pre v?etkých ?udí a pre celé stvorenstvo. Ten nový ?ivot je ?ivotom Boha, ktorý nám bol darovaný!

Odjak?iva sme my kres?ania h?adali zobrazenia a symboly na vyjadrenie tohto nesmierneho daru. Sme mnohí, rôzni a predsa sme jedno, sme Cirkev. A táto jednota je jednotou lásky, ktorá nevynucuje, neponi?uje, neobmedzuje nás, ale nás posilňuje, stavia nás v?etkých pospolu a robí nás priate?mi.

Je?i? má jedno nádherné vyjadrenie v Evanjeliu: «Ve?ný ?ivot je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha a toho, ktorého si poslal» (Jn 17,3). On sám nám takto hovorí, ?e skuto?ný ?ivot je stretnutím sa s Bohom; a ?e stretnutie s Bohom je poznaním Boha.

Z Biblie potom vieme, ?e ?loveka nepoznáme len prostredníctvom hlavy, preto?e pozna? znamená milova?. A toto je Bo?í ?ivot, ktorý je nám daný: láska, ktorá sa stane na?ou a pomaly pomali?ky nám dáva rás?, v?aka Duchu Svätému (Rim 5,5) a osvet?uje aj tie na?e malé ka?dodenné ??akujem, mô?em?, prepá?“.

Aj napriek tomu, ?e slová sú neposta?ujúce, dá sa poveda?, ?e nový ?ivot je odhalením, ?e sme Niekoho, ?e Niekomu patríme a v ňom patríme v?etkým. Patri? znamená, ?e ka?dý je tu pre druhého.

Toto mi pripomína slová nevesty v Piesni piesní: «Môj milý je môj a ja som jeho» (Pies 2,16). Tak?e deň po dni Duch Svätý privádza k naplneniu Je?i?ovu modlitbu k Otcovi: «Neprosím len za nich, ale aj za tých, ?o skrze ich slovo uveria vo mňa, aby v?etci boli jedno ako ty, Ot?e, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno» (Jn 17, 20-21).

Jedno zo star?ích zobrazení – pou?ívané u? sv. Pavlom – na vyjadrenie tejto príslu?nosti, tohto spolu-?ivota – je zobrazenie tela, ktorého hlavou je Kristus a my sme jeho údy («Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy»: 1Kor 12,27).

Symbol tela

V ?udskom tele je nieko?ko základných funkcií, ako tlkot srdca a dýchanie.

Pá?i sa mi predstava, ?e osobná a komunitná modlitba nás kres?anov, je dychom, tlkotom srdca Cirkvi, ktorý vlieva svoju vlastnú silu do slu?by toho, kto pracuje, kto ?tuduje, kto u?í; ktorý robí plodnými vedomosti vzdelaných ?udí i pokoru jednoduchých ?udí; ktorý dáva nádej hú?evnatosti toho, kto bojuje proti nespravodlivosti.

Modlitba je na?ím ?áno“ povedaným Pánovi, jeho láske, ktorá nás zasahuje; je prijatím Ducha Svätého, ktorý bez toho, aby sa unavil, vylieva lásku a ?ivot na v?etkých.

Sv. Serafim Sarovský, ve?ký duchovný u?ite? ruskej cirkvi, hovorieval: ?Získanie Bo?ieho Ducha je teda skuto?ným cie?om ná?ho kres?anského ?ivota, do tej miery, ?e modlitba, vigílie, pôst, almu?na a iné cnostné skutky vykonané v Kristovom mene, nie sú iné ne? prostriedkami k tomuto cie?u“ (Rozhovor s Motovilovom). Nie v?dy si uvedomujeme, ?e dýchame, no nemô?eme presta? dýcha?.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) –mh, zk-