杏MAP导航

Zuzana Klimanová, Jozef Bartkovjak SJ – Vatikán

synody s podnadpisom ?Amazónia: Nové cesty pre Cirkev a pre integrálnu ekológiu“ vo svojich piatich kapitolách postupne hovorí o potrebe ?integrálnej konverzie“. Nazna?uje ?nové cesty“ pre túto konverziu z pastora?ného, kulturálneho, ekologického a cirkevno-synodálneho aspektu.

Text vo v?etkých bodoch vy?e troj?tvrtinovou vä??inou synodálni otcovia odovzdali pápe?ovi Franti?kovi, ktorému poslú?i ako podnety pre prípravu magisteriálneho textu posynodálnej apo?tolskej exhortácie. Ako e?te v ten ve?er nazna?il Svätý Otec, mohlo by sa tak sta? u? pred záverom kalendárneho roka.

V synodálnej aule sa po závere?ných vystúpeniach predsedajúceho delegáta kardinála Porrasa Cardozu z Venezuely a generálneho sekretára synody kardinála Lorenza Baldisseriho ujal závere?ného slova pápe? Franti?ek. Vo vy?e dvadsa?minútovom po?akoval v?etkým, ktorí sa na príprave a priebehu synody podie?ali a vydali tým svoje svedectvo.

Potom pápe? stru?ne zhrnul hlavné výsledky synodálnej práce, no najprv pripomenul my?lienku Gustava Mahlera, ?e ?tradícia je strá?ením budúcnosti, a nie uchovávaním popola, je ako koreň, z ktorého prichádza miazga, ktorá dáva stromu rás?, aby priná?al ovocie“. Svätý Otec zároveň pripomenul aj tézu o pokra?ujúcom vývoji tradície v duchu starocirkevného spisovate?a Vincenta Lérinského.

Posyndálna exhortácia u? koncom roka 

Celý prepis závere?ného príhovoru Svätého Otca bol publikovaný vatikánskym Tla?ovým strediskom. Oh?adom ?asového horizontu, v ktorom mo?no o?akáva? posynodálny pápe?ský dokument sa Svätý Otec vyjadril týmito slovami:

?K posynodálnej exhortácii: nie je povinnos?ou, aby ju pápe? napísal. Tou naj?ah?ou vecou by bolo poveda?: ?tu je dokument, teraz je to na vás“. V ka?dom prípade, slovo pápe?a o tom, ?o za?il na Synode, mô?e by? dobrá vec a chcel by som to urobi? e?te pred koncom roka, aby neubehlo príli? ve?a ?asu. V?etko závisí od toho, ko?ko ?asu budem ma? na to, aby som mohol premý??a?.“ [aplauz]

Svätý Otec sa u? ?alej zameral na zhrnutie a zhodnotenie obsahu práve skon?enej synody. Pripomenul ?tyri rozmery, ktoré synoda preberala. Prvou je rozmer kulúrny, ktorého sú?as?ou sú otázky inkulturácie a docenenia kultúry. Pápe? v tejto súvislosti spomenul, ?e po?iatky tohto prístupu boli u? na kontinentálnej konferencii latinskoamerického episkopátu CELAM v mexickej Pueble (v roku 1979).

Druhá dimenzia, ktorú synoda sledovala, je ekologická. Pápe? spomenul ako ?pioniersku osobnos?“ v tomto smere kon?tantínopolského patriarchu Bartolomeja. Ako momenty vývoja ekologického povedomia zbe?ne pripomenul Parí?sku klimatickú konferenciu, encykliku Laudato si´ a manifestácie mladých, pri?om spomenul aj hnutie ?védskej tíned?erky Grety Thunbergovej a ich slogan: ?Budúcnos? je na?a“. Svätý Otec roz?íril obzor záberu synody a pripomenul, ?e táto dimenzia sa týka nielen Amazónie, ale aj Konga a ?al?ích miest, ako napr. argentínska pralesná oblas? Chaco.

Tretí rozmer preberaný na synode bol sociálny. Tu pápe? spomenul, ?e obe?ou drancovania nie je len príroda, ale ?udia, trpiaci nespravodlivos?ami, osobnou de?trukciou, vykoris?ovaním na ka?dej úrovni a ni?ením kultúrnej identity. Najvy??ia úroveň korupcie sa pod?a jeho slov prejavuje v obchodovaní s ?u?mi. 

Pastora?ná analýza synody          

??tvrtá dimenzia, ktorá zah?ňa v?etky a ktorá, povedal by som, ?e je najhlavnej?ia, je tá pastorálna: pastora?ný rozmer. Hlásanie Evanjelia je urgentné, skuto?ne urgentné. Av?ak tak, aby bolo týmito kultúrami pochopené, osvojené a porozumené. Hovorilo sa o laikoch, kňazoch, stálych diakonoch, reho?níkoch a reho?ní?kach... Treba sa zamera? práve na tento bod. A hovorilo sa o tom, ?o robia: ?iada sa to i posilni?.

Hovorilo sa o nových ministériách, in?pirovaných dokumentom Ministeria Quaedam od Pavla VI., o kreativite v tomto smere. Ide o kreativitu v nových ministériách, a treba vidie?, kam sa a? mô?e zájs?. Hovorilo sa o seminároch pre domorodcov, a s ve?kým dôrazom. Som v?a?ný za odvahu kardinála O´Malleyho v tomto smere, preto?e priamo poukázal na bo?avé miesto v nie?om, ?o je skuto?nou sociálnou nespravodlivos?ou, ke? sa pôvodným obyvate?om neumo?ní seminárna formácia a príprava na kňazstvo. Ide o kreatívnos?, vo v?etkých týchto nových slu?bách.

Prijímam ?iados? zvola? túto komisiu alebo ju znovuotvori? s novými ?lenmi, 

aby sa pokra?ovalo v skúmaní toho, ako existoval v prvotnej Cirkvi stály diakonát. Vy viete, ?e sa v?etci zhodli na tom, ?e to nie je jasné. Odovzdal som výsledok reho?ní?kam, Generálnej únii reho?ní?ok – to oni ma po?iadali o vykonanie výskumu. Im som to odovzdal a teraz ka?dý teológ robí výskum vo svojej línii. Budem sa sna?i? urobi? to spolu s Kongregáciou pre náuku viery a prija? tie? nové osoby do tejto komisie. Preberám výzvu, ktorá tu bola polo?ená: ?Aby sme boli vypo?uté“... prijímam túto výzvu. [aplauz]

Ukázalo sa nieko?ko vecí, ktoré je treba zreformova?. Cirkev v?dy pokra?uje vo svojom reformovaní, v kňazskej formácii v danej krajine... Sú niektoré krajiny, pod?a toho, ?o som po?ul - v jednej skupine sa to raz náhodou spomenulo, po?ul som to -, ?e bolo známe, ?e chýba isté nad?enie u klerikov neamazonskej oblasti, oproti tej amazonskej.

S kardinálom Filonim sme mali ?a?kosti, ke? nejaká reho?ná kongregácia opustí vikariát, nájs? kňazov tej krajiny, ktorí by sa toho vikariátu ujali: ?Ja sa na to nehodím“. Toto treba zreformova?. Kňazská formácia v nejakej krajine je univerzálna a je tu istá zodpovednos? za rie?enie v?etkých problémov – hovorím o krajinách geograficky patriacich k biskupskej konferencii. A teda, treba zreformova? to, ?e chýba nad?enie.

A podobne niektorí – myslím, ?e dvaja – avizovali tému, ?e mo?no je tu tento nedostatok horlivosti – ?i u? silný, alebo nie – u mladých reho?níkov, ako vec, ktorú treba ma? na vedomí. Mladí reho?níci majú ve?ké povolanie a treba ich formova? v tejto apo?tolskej horlivosti, aby ?li do hrani?ných oblastí. Bolo by dobré, aby forma?né programy reho?níkov obsahovali skúsenos? jedného ?i dvoch rokov v pohrani?ných regiónoch.

To isté platí – a toto je návrh, ktorý som tie? dostal (písomne, no poviem to) – aby v diplomatických slu?bách Svätej stolice, vo forma?nom programe tejto diplomatickej slu?by mladí kňazi strávili aspoň jeden rok na misijnom území [aplauz], av?ak nie ako stá? na nunciatúre, ako sa to robí teraz a je to ve?mi oso?né, ale jednoducho v slu?be biskupa nejakého misijného územia. Toto sa bude skúma?, no je to tie? reforma, ktorú treba vidie?.

A oh?adom prerozdelenia kléru v samotnej krajine sa tie? hovorilo, odvolávajúc sa na istú situáciu, ?e ve?ké mno?stvo kňazov istej krajiny je v tzv. ?prvom svete“, ?i?e v USA ?i v Európe, no niet koho posla? do amazonskej zóny týchto krajín. Je treba tieto veci zhodnoti?, nu? som za: týka sa to kňazov ?fidei donum“ [pozn.: ide o diecéznych kňazov vyslaných do misií na istý ?as pod?a dohody s tamoj?ím biskupom].

Je pravda, ?e ob?as – stalo sa mi to ako biskupovi v inej diecéze – niekto, kto bol niekam poslaný ?tudova?, sa zamiluje do toho miesta a zostáva na ňom s tým v?etkým, ?o ponúka ten ?Prvý svet“ a nechce sa vráti? do svojej diecézy. Je jasné, ?e pre záchranu povolania sa ustúpi, no treba tu by? ve?mi pozorní, aby sa neuprednostňovalo...

Som v?a?ný opravdivým kňazom ?fidei donum“, ktorí prichádzajú do Európy z Afriky, Ázie a Ameriky, ale sú naozaj ?darom viery“, vracajú ten ?dar viery“, ktorý Európa prv prejavila vo?i nim. Je to v?ak nebezpe?enstvo, ?e tí, ?o prichádzajú, u? zostanú – to je trochu smutné.

Jeden biskup z Talianska mi povedal, ?e tam sú traja z takýchto kňazov, ktorí tu zostali, no nepôjdu slú?i? svätú om?u do horských dedín, ak im najprv nedajú milodar. Je to je ur?itá dobová vec tu a teraz. Musíme si na tieto veci dáva? pozor a musíme by? odvá?ni v konaní tých reforiem prerozde?ovania kňazov v samotnej krajine.

A jeden z bodov pastora?nej ?asti sa týka ?ien. Istotne, so ?enou, ako sa hovorí v dokumente, sa málo ráta pri odovzdávaní viery a v uchovávaní kultúry. Chcel by som len zdôrazni? toto: my si neuvedomujeme to, ?o znamená ?ena v Cirkvi. H?adíme len na funk?nú ?as?, ktorá je dôle?itá, ?e má by? prítomná v radách, s tým v?etkým, ?o bolo povedané. Av?ak rola ?eny v Cirkvi ?aleko presahuje funk?nos? [aplauz] a na tomto treba ?alej pracova?... je to nie?o ove?a viac.

?alej sa hovorilo o reorganizáciách – myslím ?e v závere dokumentu - a videl som pod?a hlasovania, ?e viacerým sa to nepá?ilo. Organizmus slu?by, v duchu REPAM-u (Celoamazonská cirkevná sie?): napríklad aby dostal REPAM vä??iu konzistenciu, istý druh amazonskej tváre, pokro?ilo sa v organiza?nej stránke, v ?iastkových biskupských konferenciách -  takým spôsobom, ?e v krajine je jedna biskupská konferencia a potom parciálne konferencie, pre istú zónu. Toto sa robí v?ade. V Taliansku je Lombardská biskupská konferencia. Sú krajiny, ktoré majú sektorové biskupské konferencie. Pre?o by nemali ma? krajiny Amazónie malé amazonské biskupské konferencie, ktoré tvoria sú?as? tej v?eobecnej, ale konajú svoju prácu? Treba teda organizova? tieto ?truktúry ako REPAM, ako CELAM, otvára? ich.

Hovorilo sa aj o reforme rituálnej, o otvorení sa vo?i rítom. Toto spadá do kompetencie Kongregácie pre Bo?í kult, a mo?no tak robi? dr?iac sa istých kritérií, a ja viem, ?e sa to dá ve?mi dobre, a da? potrebné návrhy na inkulturáciu. Av?ak treba v?dy trochu viac, nielen rituálnu organizáciu, ale organizáciu iného druhu, neviem, nech to vnukne Duch Svätý. Medzi 23 cirkvami s vlastným rítom, ktoré sú uvádzané v dokumente – aj v predpripravenom dokumente boli – najmenej 18 alebo 19 z nich sú cirkvami sui iuris, a za?ínali od mali?kých... A potom vybudova? ur?itú tradíciu, kam nás a? Pán povedie. Nemajme strach z organizácií, ktoré uchovávajú osobitý ?ivot: v?dy s pomocou Svätej Matky Cirkvi, ktorá je matkou v?etkých, ktorá nás vedie na tejto ceste, aby sme sa neoddelili. Nemajte strach.“

Vo Vatikáne bude sekcia pre Amazóniu

Po týchto slovách Svätý Otec oznámil, ?e je presved?ený o tom, ?e v Rímskej kúrii je potrebné v rámci Dikastéria pre integrálny ?udský rozvoj otvori? amazonskú sekciu. Synodálne zhroma?denie na tieto slová reagovalo potleskom.

Pápe? e?te raz po?akoval v?etkým, ktorí zabezpe?ovali synodu aj po organiza?nej a technickej stránke a boli v úzadí a v skrytosti Osobitnými slovami sa napokon Svätý Otec obrátil na pracovníkov médií, ktorí zabezpe?ovali informovanie:

?Po?akovanie patrí aj komunika?ným prostriedkom. Myslel som si, ?e tu budú aj pri hlasovaní, aby si ho vypo?uli, ke??e je verejné. ?akujem im za vykonanú prácu, ?e napomohli ?íreniu my?lienok Synody. Chcel by som ich poprosi? o láskavos?: aby sa  pri ?írení závere?ného dokumentu prid??ali predov?etkým ?asti, ktorá je ?diagnózou“, to je tá náro?nej?ia ?as?, a je to skuto?ne ?as?, v ktorej sa synoda vyjadrila najviac: diagnóza kultúrna, sociálna, pastorálna, ekologická, preto?e spolo?nos? sa musí uja? zodpovednosti za toto v?etko.

Nebezpe?enstvom by mohlo by?, ?e azda budú analyzova? predov?etkým to, po ?om sa neraz spolo?nos? dopytuje: ?o rozhodli v otázke disciplinárnej?  Ako rozhodli v tej a onej veci? Zví?azila tamtá strana, tá ?al?ia prehrala? V malých disciplinárnych veciach, ktoré majú svoj význam, ale nepriniesli by to dobro, ktoré majú prinies? tejto synode. Kie? sa spolo?nos? starostlivo postaví k tej diagnóze, ktorú sme urobili v ?tyroch dimenziách. A chcel by som po?iada? médiá, aby to urobili.

Je tu v?dy ur?itá skupina ?elitárskych“ kres?anov, ktorým sa pá?i navá?a? sa do takéhoto typu diagnózy, ako keby to bolo nie?o univerzálne. Do tých najvä??ích drobností, alebo do toho druhu disciplinárnych vnútrocirkevných rozhodnutí – nehovorím medzicirkevných, ale vnútrocirkevných – a vravie?, ?e vyhrala tá ?i oná skupina. Nie, vyhrali sme v?etci s diagnózou, ktorú sme urobili a kam sme a? dospeli v pastora?ných i vnútrocirkevných otázkach. Ale neuzavrime sa v tomto.

Mysliac dnes na tieto katolícke ?elity“, a niekedy kres?anské, ale predov?etkým katolícke, ktoré chcú ís? k tomu drobnému a zabúdajú na to ve?ké, pri?la mi na myse? jedna veta od Péguyho a vyh?adal som si ju. Pokúsim sa ju správne prelo?i?, myslím si, ?e by nám mohla pomôc? na opísanie týchto skupín, ktorým ide o drobnos? a zabúdajú na samotnú vec: «Ke??e nemajú odvahu by? so svetom, veria, ?e sú s Bohom. Ke??e nemajú odvahu zaanga?ova? sa v ?ivotných vo?bách ?loveka, veria, ?e bojujú za Boha. Ke??e nemilujú nikoho, veria, ?e milujú Boha.»

Ve?mi sa mi pá?ilo, ?e sme nepadli do zajatia týchto selektívnych skupín, ktoré zo synody chcú vidie? len ?o sa rozhodlo v tomto alebo v onom vnútrocirkevnom bode, a negujú podstatu synody, ktorou sú diagnózy, ktoré sme urobili v ?tyroch dimenziách.

?akujem zo srdca, odpus?te mi, ak som bol zanovitý a prosím, modlite sa za mňa. ?akujem.“

Ako jednu z mo?ných tém budúcej synody nazna?il pápe? Franti?ek tému samotnej ?synodality“. Budúca synoda by pravdepodobne mala ma? charakter riadneho zhroma?denia, a nie ?pecificky vymedzeného, ako to bolo v prípade synody pre Amazóniu.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)