杏MAP导航

?Ve? sme si navzájom údmi“ (Ef  4, 25)

Od komunít na sociálnych sie?ach k ?udskému spolo?enstvu

Drahí bratia a sestry,

odkedy existuje internet, Cirkev sa neustále sna?í podporova? jeho vyu?ívanie v slu?be medzi?udského stretania a v?e?udskej solidarity. Týmto posolstvom by som vás chcel opä? pozva?, aby sme sa zamysleli nad základom a významom ná?ho bytia vo vz?ahu a v mno?stve výziev pochádzajúcich z dne?ného komunika?ného kontextu znovu odhalili tú?bu ?loveka, ktorý nechce zotrva? vo svojej osamelosti.

Metafora ?siete“ a ?komunity“

Dne?né mediálne prostredie je také prenikavé, ?e u? ho temer nemo?no oddeli? od sféry ka?dodenného ?ivota. Internet je jedným z dôle?itých zdrojov sú?asnosti. Je takým zdrojom informácií a vz?ahov, aký sme si donedávna nedokázali ani predstavi?. Av?ak vzh?adom na hlboké zmeny, ktorými technológia pozna?ila logiku produkcie, obehu a vyu?ívania informa?ných obsahov, mnohí odborníci poukazujú aj na riziká, ktoré na celosvetovej úrovni ohrozujú vyh?adávanie a výmenu pravdivých informácií. I ke? internet umo?ňuje mimoriadny prístup k vedomostiam, zároveň sa tie? javí ako jedno z miest najviac vystavených dezinformáciám, vedomému a zámernému skres?ovaniu faktov, ako aj mo?nej hrozbe diskreditácie medzi?udských vz?ahov.

Treba prizna?, ?e ak na jednej strane sociálne siete slú?ia nato, aby nás viac spájali, aby sme na?li jedni druhých a pomáhali si, na druhej strane sa tie? prepo?i?iavajú k manipula?nému zneu?ívaniu osobných údajov, zameranému na získanie výhod v oblasti politiky a ekonomiky, bez nále?itého re?pektovania ?loveka a jeho práv. ?tatistiky týkajúce sa tej najmlad?ej generácie ukazujú, ?e jeden zo ?tyroch dospievajúcich je zapletený do prípadov kyber?ikanácie[1].

V tejto zlo?itej situácii je vhodné znovu sa zamyslie? nad pôvodnou metaforou siete, ktorá stála pri základoch internetu, a objavi? jeho pozitívne mo?nosti. Obraz siete nás pozýva zamyslie? sa nad mno?stvom spojení a uzlov, ktoré zais?ujú jej stabilitu, a to bez akéhoko?vek centra, hierarchickej ?truktúry ?i vertikálnej organizácie. Sie? funguje v?aka spolupôsobeniu v?etkých jej prvkov. Ak metaforu siete rozvedieme do antropologickej dimenzie, pripomína nám iný dôle?itý systém vz?ahov, toti? komunitu. Komunita je o to silnej?ia, o ?o je súdr?nej?ia a solidárnej?ia; o ?o viac v nej panuje pocit dôvery a nako?ko sleduje spolo?né ciele. Komunita ako sie? solidarity si vy?aduje vzájomné po?úvanie a dialóg, zalo?ený na zodpovednom pou?ívaní jazyka.

V?etkým je zrejmé, ?e v sú?asnej situácii nemo?no social network community automaticky pova?ova? za synonymum komunity. V tom najlep?om prípade doká?u takéto internetové komunity prejavi? svoju súdr?nos? a solidaritu, ?asto v?ak ostávajú len zoskupeniami jednotlivcov, vytvorených na základe záujmov alebo tém, ktoré sa vyzna?ujú len slabými väzbami. Okrem toho sa identita na sociálnych sie?ach príli? ?asto zakladá na vymedzení vo?i iným, ktorí k danej skupine nepatria. Definuje sa teda skôr pomocou toho, ?o odde?uje, ne? toho, ?o spája. Tým sa vytvára priestor na podozrievanie a ?írenie rôznych typov predsudkov (etnických, sexuálnych, nábo?enských a iných). Táto tendencia je ?ivnou pôdou pre zoskupenia, ktoré vylu?ujú heterogénnos? a ktoré posilňujú aj v digitálnom prostredí nezriadený individualizmus, ?o niekedy vyústi do podnecovania ?pirály nenávisti. To, ?o by malo by? oknom do sveta, stáva sa výkladnou skriňou, kde sa vystavuje vlastný narcizmus.

Internet je príle?itos? na stretávanie sa s druhými, ale mô?e tie? prehlbova? na?u vlastnú izoláciu tak, ako pavu?ina, do ktorej sa dá zamota?. Práve mladí ?udia sú najvä??mi vystavení ilúzii, ?e sociálne siete ich mô?u po vz?ahovej stránke úplne uspokoji?. No to mô?e niekedy vies? a? k tzv. ?sociálnemu pustovníctvu“, hroziacemu úplným odcudzením sa spolo?nosti. Táto dramatická dynamika odha?uje vá?nu trhlinu v ?truktúre spolo?enských vz?ahov, trhlinu, ktorú nemo?no ignorova?.

Táto mnohotvárna a zákerná realita nás stavia pred rôzne otázky etického, spolo?enského, právneho, politického a ekonomického charakteru, pri?om apeluje aj na Cirkev. Pokým vlády h?adajú spôsoby právnej regulácie, aby sa zachovala pôvodná vízia slobodného, otvoreného a bezpe?ného internetu, my v?etci mô?eme podporova? jeho pozitívne vyu?ívanie a sme za to aj zodpovední.

Je jasné, ?e na podporu vzájomného porozumenia nesta?í len rozmno?ova? kontakty. Ako teda – s vedomím zodpovednosti jedných vo?i druhým – nájs? pravú komunitnú identitu aj na online sieti?

?Ve? sme si navzájom údmi“

Jedna z mo?ných odpovedí sa dá na?rtnú? na základe tretej metafory; metafory tela a jeho údov, pomocou ktorej svätý Pavol opisuje vzájomné vz?ahy medzi ?u?mi, zalo?ené na organizme, ktorý ich spája. ?Preto odlo?te lo? a hovorte pravdu ka?dý so svojím blí?nym, ve? sme si navzájom údmi“ (Ef 4, 25). By? navzájom spojení ako údy – to je hlboká motivácia, ktorou nás apo?tol vyzýva, aby sme zanechali lo? a hovorili pravdu: povinnos? chráni? pravdu sa rodí z nutnosti nepopiera? vzájomný vz?ah v rámci spolo?enstva. Pravda sa toti? odha?uje v spolo?enstve. Klamstvo v?ak spo?íva v egoistickom zdráhaní sa uzna? vlastnú príslu?nos? k telu a v odmietnutí darova? sa druhým, ?ím sa stráca jediná cesta k nájdeniu seba samých.

Metafora tela a jeho údov nás privádza k zamysleniu sa nad na?ou identitou, ktorá je zalo?ená na spolo?enstve a inakosti. Ako kres?ania v?etci uznávame, ?e sme údmi jedného tela, ktorého hlavou je Kristus. To nám pomáha, aby sme druhých nevideli ako potenciálnych konkurentov, ale aj nepriate?ov pova?ovali za svojich blí?nych. U? viac nepotrebujeme definova? seba vzh?adom na nejakého nepriate?a, preto?e z inkluzívnej perspektívy, ktorú sme si osvojili od Krista, mô?eme objavi? nový spôsob chápania inakosti – konkrétne, ako podstatnej sú?asti a podmienky vz?ahu a blízkosti.

Táto schopnos? vzájomného pochopenia a komunikácie medzi ?u?mi má svoj základ v spolo?enstve lásky medzi bo?skými osobami. Boh nie je osamelos?, ale je spolo?enstvo; je láska, a teda komunikácia, preto?e láska v?dy komunikuje, ba komunikuje  odovzdávajúc  seba samu, aby stretla druhého. Aby Boh mohol s nami komunikova? a nám sa odovzda?, prispôsobuje sa ná?mu jazyku a nasto?uje v dejinách skuto?ný dialóg s ?udstvom (porov. Druhý vatikánsky koncil, dogmatická kon?titúcia Dei verbum, 2).

Ke??e sme boli stvorení na obraz a podobu Boha, ktorý je spolo?enstvom a komunikáciou seba samého, nosíme v srdci stále nostalgickú tú?bu po ?ivote v spolo?enstve, po príslu?nosti k spolo?enstvu. Sv. Bazil hovorí, ?e ?ni? nám nie je také vlastné, ako nadväzova? vzájomné vz?ahy a navzájom sa potrebova?“2.

Sú?asná situácia nás v?etkých vyzýva, aby sme investovali do vz?ahov a posilňovali interpersonálny charakter ná?ho ?udstva aj na internete a prostredníctvom neho. My kres?ania sme navy?e pozvaní zvidite?ňova? spolo?enstvo, ktoré charakterizuje na?u identitu ako veriacich. Samotná viera je toti? vz?ahom a stretnutím. Pod vplyvom Bo?ej lásky vieme odovzdáva?, prijíma? a chápa? dar druhého a odpoveda? naň.

A práve spolo?enstvo pod?a vzoru Najsvätej?ej Trojice odli?uje osobu od indivídua. Z viery v jediného, trojosobného Boha vyplýva, ?e nato, aby som bol sebou samým, potrebujem druhého. Som skuto?ne ?udským, skuto?ne osobou, iba ak vstupujem do vz?ahu s druhým. Termín ?osoba“ toti? ozna?uje ?loveka ako ?tvár“, ktorá je obrátená k druhému a s ním komunikuje. Ná? ?ivot rastie v ?udskosti tým, ?e od individuálneho charakteru prechádzame k personálnemu. Pravá, skuto?ná cesta humanizácie ide od jednotlivca, ktorý vníma druhého ako rivala, k osobe, ktorá ho spoznáva ako sprievodcu na ceste.

Od ?like“ k ?amen“

Obraz tela a jeho údov nám pripomína, ?e pou?ívanie sociálnych sietí je doplnkom stretnutia so ?ivým ?lovekom, ktoré sa uskuto?ňuje prostredníctvom tela, srdca, o?í, poh?adu a dychu toho druhého. Ak sa sie? pou?íva ako pred??enie alebo o?akávanie takéhoto stretnutia, potom je verná svojej podstate a ostáva pre spolo?enstvo cenným zdrojom. Ak rodina pou?íva internet nato, aby bola ?astej?ie v spojení, a následne sa stretá pri stole a h?adí si do o?í, potom je internet zdrojom spolo?enstva. Ak cirkevné spolo?enstvo pomocou internetu koordinuje svoje aktivity a následne spolo?ne slávi Eucharistiu, potom je sie? zdrojom spolo?enstva. Ak nás internet pribli?uje k udalostiam a skúsenostiam krásy alebo utrpenia, ktoré sú fyzicky vzdialené, ak nám pomáha spolo?ne sa modli? a spolo?ne h?ada? dobro v znovuobjavení toho, ?o nás spája, potom je internet zdrojom spolo?enstva.

Takto mô?eme prejs? od diagnózy k terapii: ke? otvoríme cestu k dialógu, stretnutiu, úsmevu, láskyplným gestám... Toto je sie?, o ktorú nám ide. Sie?, ktorá neslú?i nato, aby sme sa do nej chytili ako do pasce, ale ktorá nás oslobodí a ktorá slú?i spolo?enstvu slobodných osôb. Samotná Cirkev je tie? sie?ou utkanou z eucharistického spolo?enstva, kde v?ak nie je jednota zalo?ená na lajkoch, ale na pravde, na ?amen“, ktorým ka?dý vyjadruje svoju príslu?nos? ku Kristovmu telu, prijímajúc tých druhých.

Vo Vatikáne 24. januára 2019, na spomienku sv. Franti?ka Saleského

Franti?ek

______

1 Na zamedzenie tohto javu bolo zriadené Osservatorio internazionale sul cyberbullismo (Medzinárodné observatórium oh?adom kyber?ikanovania) so sídlom vo Vatikáne.

2 Regole ampie, III, 1: PG 31, 917°; porov. BENEDIKT XVI.: Posolstvo na 43. svetový deň spolo?enských komunika?ných prostriedkov, 2009

(Preklad: KBS)