杏MAP导航

Zo srdca ?akujem Jeho Výsosti ?ejkovi Mohammedovi bin Zayed Al Nahyanovi a doktorovi Ahmadovi Al-Tayyibovi, ve?kému imámovi Al-Azharu, za ich slová. ?akujem Rade star?ích za stretnutie, ktoré sme mali pred malou chví?ou v Me?ite ?ejka Zayeda.

Srde?ne pozdravujem aj pána al-Fattaha al-Sisiho, prezidenta Egyptskej arabskej republiky, zeme [univerzity] Al-Azhar. Srde?ný pozdrav patrí aj autoritám ob?ianskeho a nábo?enského ?ivota a diplomatickému zboru. Dovo?te sa mi tie? úprimne po?akova? v?etkým za vrelé prijatie, ktoré sa dostalo mojej osobe a na?ej delegácii.

Rovnako ?akujem v?etkým, ktorí prispeli k tomu, aby sa táto cesta uskuto?nila a ktorí na tejto udalosti pracovali s nasadením, entuziazmom a profesionálne: organizátorom, personálu protokolárneho i bezpe?nostného úseku a v?etkým tým, ktorí k tejto udalosti prispeli rozli?nými spôsobmi ?v zákulisí“.

Z va?ej domoviny sa obraciam aj na v?etky ostatné krajiny tohto polostrova, ktorým chcem adresova? môj najsrde?nej?í pozdrav v priate?stve a úcte.

V duchu v?a?ný Pánovi som prijal mo?nos?, pri príle?itosti osemstého výro?ia stretnutia sv. Franti?ka z Assisi a sultána al-Malika al-Kāmila, prís? sem ako veriaci smädný po pokoji, ako brat, ktorý sa usiluje o pokoj s bratmi. Chcie? pokoj, podporova? pokoj, by? nástrojmi pokoja: pre toto sme tu.

Logo tejto cesty predstavuje holubica s olivovou ratoles?ou. Je to obraz, ktorý nám pripomína rozprávanie o potope sveta, rozprávanie prítomné v rôznych nábo?enských tradíciách. Pod?a biblického príbehu, aby bolo ?udstvo zachránené pred zni?ením, Boh ?iada Noeho, aby so svojou rodinou nastúpil do archy. I my dnes, aby sme v mene Bo?om zachránili mier, potrebujeme spolo?ne ako jedna rodina nastúpi? do takej archy, ktorá doká?e brázdi? moria v búrke sveta: do archy bratstva.

Východiskovým bodom je uznanie, ?e Boh stojí na po?iatku jednotnej rodiny ?udstva. On, ktorý je Stvorite?om v?etkých a v?etkého, chce, aby sme ?ili ako bratia a sestry a prebývali v spolo?nom domove stvorenstva, ktoré nám on sám daroval. Tu, pri samotných koreňoch ná?ho spolo?ného ?love?enstva má svoje základy bratstvo ako ?povolanie obsiahnuté v stvorite?skom pláne Boha“ (Benedikt XVI., Príhovor k novým ve?vyslancom pri Svätej stolici, 16. dec. 2010). Pod?a neho máme v?etci rovnakú dôstojnos? a nikto nemô?e by? pánom alebo otrokom ostatných.

Nemo?no si uctieva? Stvorite?a bez zachovávania posvätnosti ka?dého jedného ?loveka a ka?dého ?udského ?ivota: ka?dý je v Bo?ích o?iach rovnako vzácny. Lebo Boh nepozerá na ?udskú rodinu s poh?adom uprednostňovania, ktorý vylu?uje, ale s poh?adom prajnosti, ktorá za?leňuje. Preto priznáva? ka?dému ?udskému bytiu rovnaké práva znamená zvelebova? Bo?ie meno na zemi. V mene Boha Stvorite?a teda musí by? bez váhania odsúdená ka?dá forma násilia, preto?e je hrubým znesvätením Bo?ieho mena pou?íva? ho na ospravedlnenie nenávisti a násilia vo?i bratovi. Neexistuje násilie, ktoré by mohlo by? nábo?ensky ospravedlnite?né. Nikto nesmie pou?i? nábo?enstvá na podnecovanie nenávisti, násilia, extrémizmu a slepého fanatizmu ?i pou?i? meno Boha na ospravedlnenie vra?edných ?inov, vyhostenia, terorizmu a utlá?ania.

Nepriate?om bratstva je individualizmus, ktorý sa prejavuje v úsilí presadi? seba samých a svoju vlastnú skupinku nad ostatných. Je to nástraha, ktorá ohrozuje v?etky aspekty ?ivota, ba a? tú najvy??iu a vrodenú výsadu ?loveka, ?i?e jeho otvorenos? vo?i nadprirodzenu a nábo?nos?. Pravé nábo?enstvo spo?íva v milovaní Boha celým srdcom a blí?neho ako seba samého. Nábo?enské správanie teda potrebuje by? neustále o?is?ované od opakujúceho sa poku?enia posudzova? ostatných ako nepriate?ov a protivníkov. Ka?dé vierovyznanie je povolané prekona? priepas? medzi priate?mi a nepriate?mi, aby si osvojilo perspektívu Neba, ktorá objíma v?etkých ?udí bez privilégií a diskriminácií.

Chcem preto vyjadri? uznanie vo?i úsiliu tejto krajiny tolerova? a garantova? slobodu nábo?enstva, ?eliac extrémizmu a nenávisti. Týmto spôsobom, zatia? ?o sa podporuje základná sloboda vyznávania vlastného nábo?enstva, ?o je vnútorná nevyhnutnos? pre samotnú sebarealizáciu ?loveka, zároveň sa bdie nad tým, aby nábo?enstvo nebolo zneu?ité a nehrozilo mu, ?e by pripustilo násilie a terorizmus, ?ím by poprelo seba samé.

Bratstvo dozaista ?tie? vyjadruje mnohorakos? a rozdielnos?, ktoré existujú medzi bratmi, no predsa sú spojení narodením a majú rovnakú podstatu a dôstojnos?“ (Posolstvo k Svetovému dňu pokoja 1. januára 2015, 2). Nábo?enská pluralita je toho vyjadrením. V tomto kontexte správnym prístupom nie je ani násilná uniformita, ani zmierlivý synkretizmus: to, k ?omu sme ako veriaci povolaní, je zasadzova? sa za rovnakú dôstojnos? v?etkých, v mene Milosrdného, ktorý nás stvoril a v mene ktorého sa máme usilova? o zosúladenie kontrastov a o bratstvo v rôznorodosti. Chcel by som tu zdôrazni? presved?enie Katolíckej cirkvi: ?Nemô?eme vzýva? Boha, Otca v?etkých ?udí, ak sa nechceme bratsky správa? vo?i niektorým ?u?om, stvoreným na Bo?í obraz“ (Deklarácia o postoji Cirkvi k nekres?anským nábo?enstvám Nostra aetate, 5).

Natískajú sa v?ak rôzne otázky: Ako sa vzájomne ochraňova? v jednotnej ?udskej rodine? Ako udr?iava? bratskos?, ktorá nebude teoretická a pretaví sa do autentického bratstva? Ako da? prevá?i? za?leneniu iných nad ich vylú?ením v mene vlastnej spolupatri?nosti? Skrátka, ako mô?u nábo?enstvá by? kanálmi bratstva, a nie bariérami oddelenia?

?udská rodina a odvaha k rôznosti

Ak veríme v existenciu ?udskej rodiny, vyplýva z toho, ?e samotnú rodinu treba ochraňova?. Ako v ka?dej rodine, dochádza k tomu predov?etkým cez ka?dodenný a ú?inný dialóg. Ten predpokladá vlastnú identitu, ktorej sa netreba vzdáva?, aby sme sa azda druhému zapá?ili. Zároveň si v?ak vy?aduje odvahu k rôznosti (porov. Príhovor k ú?astníkom Medzinárodnej konferencie za mier, Konferen?né centrum Al-Azhar, Káhira, 28. apr. 2017), ktorá v sebe nesie plné uznanie toho druhého a jeho slobody, a následné zasadenie sa o to, aby základné práva toho druhého boli uznané v?dy, kdeko?vek a kýmko?vek. Preto?e bez slobody u? viac nemo?no hovori? o de?och ?udskej rodiny, ale len o otrokoch. Spomedzi slobôd chcem zdôrazni? najmä tú nábo?enskú. Tá sa neobmedzuje iba na slobodu kultu, ale skuto?ne vidí v druhom svojho brata, syna toho istého ná?ho ?udstva, ktorého Boh necháva slobodným a ktorého preto nijaká ?udská in?titúcia nemô?e do nie?oho núti?, ani len vo svojom mene. Sloboda je právom ka?dej osoby: ka?dý sa te?í zo slobody viery, myslenia, prejavu a konania. Pluralizmus a rozli?nos? nábo?enstva, farby, pohlavia, rasy a jazyka, sú múdrou Bo?ou vô?ou, s ktorou Boh stvoril ?udí. Táto Bo?ia múdros? je pôvodom, z ktorého pochádza právo na slobodu viery a na slobodu by? odli?nými.

Dialóg a modlitba

Odvaha k rôznosti je du?ou dialógu, ktorý sa zakladá na úprimnosti úmyslov. Dialóg je toti? ohrozený predstieraním, ktoré zvä??uje vzdialenosti a podozrievavos?: nie je mo?né hlása? bratstvo a potom kona? opa?ne. Pod?a istého moderného spisovate?a, ?kto klame sám sebe a po?úva svoje vlastné l?i, dôjde a? do bodu, kedy u? nebude môc? rozlí?i? pravdu, ani v sebe, ani okolo seba; a takto u? viac nemá úctu ani vo?i sebe samému, ani k ostatným“ (F. M. Dostojevskij, Bratia Karamazovovci, II, 2, Miláno 2012, 60).

V tomto celom je nevyhnutnou modlitba: zatia? ?o stelesňuje odvahu k rôznosti vzh?adom na Boha, v úprimnosti úmyslov o?is?uje srdce od zamerania sa na samého seba. Modlitba vychádzajúca zo srdca je posilou bratstva. Preto, ??o sa týka budúcnosti medzinábo?enského dialógu, prvou vecou, ktorú musíme urobi?, je modli? sa. Modli? sa za seba navzájom: sme predsa bratia! Bez Pána nie je mo?né ni? urobi?; s ním sa dá v?etko! Kie? na?a modlitba ­– ka?dý pod?a svojej tradície – bude plne v súlade s vô?ou Boha, ktorý tú?i, aby sa v?etci ?udia uznávali za bratov a ?ili pod?a toho, aby vytvárali jednu ve?kú ?udskú rodinu v harmónii rozdielností“ (Medzinábo?enská generálna audiencia, 28. okt. 2015).

Niet inej alternatívy: alebo budeme budova? budúcnos? spolo?ne, alebo budúcnosti nebude. Zvlá?? nábo?enstvá sa nemô?u zrieknu? naliehavej úlohy stava? mosty medzi národmi a kultúrami. Nadi?iel ?as, kedy sa majú nábo?enstvá aktívnej?ie zasadzova?, odvá?ne, smelo a bez predstierania, aby pomohli rodine ?udstva dozrieva? v schopnosti zmierenia, v pozeraní sa dopredu s nádejou a vo vytváraní konkrétnych krokov k mieru.

Výchova a spravodlivos?

Vraciame sa teda k po?iato?nému obrazu holubice mieru. Aj pokoj, aby mal vzlet, potrebuje krídla, ktoré ho budú nadná?a?: sú to krídla výchovy a spravodlivosti.

Výchova ­– latinský výraz (educere) zna?í vy?ahova?, vybera? von – znamená priná?a? na svetlo vzácne zdroje ducha. Je pote?ujúce kon?tatova?, ?e sa v tejto krajine neinvestuje iba do vydobývania zdrojov zeme, ale aj zdrojov srdca, do vzdelávania mladých ?udí. Je to úsilie, ktorému ?i?ím, aby pokra?ovalo a roz?irovalo sa ?alej. Aj vzdelávanie sa odohráva vo vz?ahoch, v reciprocite. K slávnemu starovekému pravidlu ?poznaj sám seba“ musíme pripoji? ?poznaj svojho brata“: jeho príbeh, jeho kultúru a jeho vieru, lebo niet opravdivého poznania seba bez toho druhého. Ako ?udia, a e?te viac ako bratia, pripomínajme si vzájomne, ?e ni? z toho, ?o je ?udské, nám nemô?e zosta? cudzie (porov. Terentius, Heautontimorumenos I, 1, 25). Je dôle?ité do budúcnosti formova? identity, ktoré budú otvorené a schopné prekona? poku?enie zamera? sa len na seba a ustrnú?.

Investovanie do kultúry napomáha ústupu nenávisti a nárastu civilizovanosti a prosperity. Výchova a násilie sú si nepriamo úmerné. Katolícke ?koly – te?iace sa úcte aj v tejto krajine a regióne – napomáhajú takémuto vzdelávaniu k mieru a vzájomnému poznaniu sa, na predchádzanie násiliu.

Mladí ?udia, ?astokrát obklopení negatívnymi a falo?nými správami (fake news), sa potrebujú nau?i? nepod?ahnú? lákadlám materializmu, nenávisti a predsudkov; nau?i? sa  správne reagova? na nespravodlivos? a aj na bolestivé zá?itky z minulosti; nau?i? sa obraňova? práva ostatných s tým istým odu?evnením, s akým obraňujú vlastné práva. Jedného dňa to budú oni, ?o nás budú súdi?: pozitívne, ak sme im dali solídne základy pre vytváranie nových stretnutí civilizácie; alebo negatívne, ak sme im nechali len fatamorgány a bezúte?nú perspektívu neslávnych konfliktov necivilizovanosti.

Druhým krídlom mieru je spravodlivos?, ktorá ?asto nie je ohrozovaná jednotlivými udalos?ami, ale pomaly ju po?iera rakovina nespravodlivosti. Spravodlivos? zalo?ená na milosrdenstve je cestou na dosiahnutie dôstojného ?ivota, na ktorý má právo ka?dý ?lovek.

Nemo?no teda veri? v Boha a  nesna?i? sa zároveň ?i? v spravodlivosti so v?etkými pod?a zlatého pravidla: ?V?etko, ?o chcete, aby ?udia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci“ (Mt 7,12).

Mier a spravodlivos? sú neoddelite?né! Prorok Izaiá? hovorí: ?ú?inkom spravodlivosti bude mier“ (32,17). Mier hynie, ke? je oddelený od spravodlivosti, a spravodlivos? je zasa falo?ná, ak nie je univerzálna. Spravodlivos? ur?ená len pre známych, pre spolurodákov, pre veriacich rovnakého nábo?enstva je krívajúcou spravodlivos?ou, je to zamaskovaná nespravodlivos?!

Úlohou nábo?enstiev je aj pripomína?, ?e dychtivos? po zisku robí srdce necitlivým, a ?e zákony sú?asného obchodu s po?adovaním v?etkého a hne? nenapomáhajú stretávaniu sa, dialógu, rodine - podstatným dimenziám ?ivota, ktoré si vy?adujú ?as a trpezlivos?. Nech sa nábo?enstvá stanú hlasom tých posledných, ktorí nie sú ?tatistickými ?íslami, ale bratmi, a nech stoja na strane chudobných; nech ako strá? bratstva bdejú v noci konfliktov, nech sú bdejúcimi hlasmi, ktoré nedovolia ?udstvu zatvára? o?i pred nespravodlivos?ou a nikdy mu nedovolia rezignova? pred tak premnohými drámami sveta.

Kvitnúca pú??

Po tom, ako sme hovorili o bratstve ako o arche pokoja, chcem sa teraz in?pirova? druhým obrazom, obrazom pú?te, ktorou sme tu obklopení.

Pred pár rokmi tu bola pú?? predvídavým a múdrym spôsobom zmenená na prosperujúce a pohostinné miesto; pú?? sa tu zmenila z preká?ky, z nepriechodného a nedostupného miesta, na miesto stretnutia kultúr a nábo?enstiev. Tu pú?? zakvitla, nielen na nieko?ko dní v roku, ale na mnoho nasledujúcich rokov. Nech je táto krajina, v ktorej sa snúbi piesok s mrakodrapmi, na?alej dôle?itou kri?ovatkou medzi Západom a Východom, medzi Severom a Juhom planéty, miestom rozvoja, kde kedysi nehostinné priestory budú ponúka? pracovné miesta ?u?om rôznych národností.

Aj rozvoj má v?ak svojich protivníkov. A ak nepriate?om bratstva je individualizmus, ako na preká?ku rozvoja chcem prstom ukáza? na ?ahostajnos?, ktorá kon?í tým, ?e mení kvitnúcu realitu na pustatinu. Vskutku rozvoj, ktorý je ?isto utilitaristický, nevedie k reálnemu a trvalému pokroku. Iba integrálny a kohézny rozvoj povedie k budúcnosti, ktorá je hodná ?loveka. ?ahostajnos? bráni vidie? v ?udskom spolo?enstve aj nie?o iné ako zdroj príjmu a v bratovi a sestre aj nie?o iné okrem práce, ktorú vykonáva. ?ahostajnos? v skuto?nosti nepozerá na zajtraj?ok; nestará sa o budúcnos? stvorenstva, nezaujíma ju dôstojnos? cudzinca ani budúci osud detí.

V tomto oh?ade sa te?ím, ?e práve tu, v Abú Zabí sa vlani v novembri uskuto?nilo medzinárodné medzinábo?enské stretnutie, ktorého výsledkom je Medzinábo?enská aliancia za bezpe?nej?ie spolo?enstvá; za dôstojnos? die?a?a v digitálnom svete. Táto udalos? nadviazala na posolstvo adresované z Ríma z Medzinárodného kongresu o dôstojnosti die?a?a v digitálnom svete (v novembri 2017), ktorý dostal moju plnú podporu a povzbudenie. ?akujem teda v?etkým lídrom, ktorí sa anga?ujú na tomto poli, a uis?ujem ich o podpore, solidárnosti a o podie?aní sa mňa osobne i Katolíckej cirkvi v tejto tak ve?mi dôle?itej zále?itosti Ochrany maloletých vo v?etkých jej formách.

Tu v pú?ti sa otvorila cesta plodného rozvoja, ktorá po?núc prácou ponúka nádej mnohým ?u?om z rôznych národov, kultúr a vierovyznania. Medzi nimi sú i mnohí kres?ania, ktorých prítomnos? v regióne siaha do dávnej?ích storo?í; kres?ania tu na?li príle?itosti a významne prispeli k rastu a blahobytu krajiny. Okrem svojich odborných schopností si sem priniesli i svoju nefal?ovanú vieru. Re?pekt a tolerancia, s ktorou sa tu stretávajú, ako aj nevyhnutné miesta na bohoslu?bu, kde sa mô?u modli?, im umo?ňujú duchovné dozrievanie, z ktorého má následne prospech celá spolo?nos?. Povzbudzujem k tomu, aby sa pokra?ovalo v tejto ceste, aby v?etci tí, ?o tu ?ijú alebo tadia?to prechádzajú, si v sebe uchovali nielen obraz o ve?kých dielach vybudovaných v pú?ti, ale aj o krajine, ktorá prijíma a objíma v?etkých.

Práve v tomto duchu ?i?ím tomu, aby nielen tu, ale v celom milovanom a citlivom regióne Blízkeho východu vznikali konkrétne príle?itosti na stretávanie sa: spolo?nosti, v ktorých by ?udia z rôznych nábo?enstiev mali rovnaké právo na ob?ianstvo, a kde by sa jedine samotnému násiliu v ka?dej jeho forme takéto právo odňalo.

Bratské spoluna?ívanie, zalo?ené na výchove a na spravodlivosti; ?udský rozvoj budovaný na prijímajúcej inklúzii a na právach v?etkých: toto sú semienka pokoja, ktorým sú nábo?enstvá povolané pomáha? klí?i?. Nábo?enstvám prinále?í, azda ako mo?no e?te nikdy v minulosti, neodkladná úloha v tomto háklivom dejinnom vlnobití: aktívne prispieva? k demilitarizácii srdca ?loveka. Preteky v zbrojení, roz?irovanie vlastných zón vplyvu, agresívna politika na úkor ostatných nikdy neprinesú stabilitu. Vojna nedoká?e prinies? ni? iné ako biedu, zbrane ni? iné ako smr?!

Bratstvo ?udí si od nás, nábo?enských predstavite?ov, vy?aduje povinnos? zakáza? ka?dý odtienok schva?ovania slova vojna. Vrá?me tomu slovu jeho surovos?. Pred na?imi o?ami máme jej neblahé dôsledky. Zvlá?? myslím na Jemen, Sýriu, Irak a Líbyu. Spolo?ne, ako bratia v jednej rodine ?udstva pod?a Bo?ieho priania, zasa?me sa proti logike ozbrojenej sily, proti speňa?ovaniu vz?ahov, vyzbrojovaniu hraníc, dvíhaniu múrov, nasadzovania náhubkov chudobným; proti tomu v?etkému postavme lahodnú silu modlitby a ka?dodenné úsilie o dialóg. To, ?e sme dnes spolu, nech je posolstvom dôvery, povzbudením pre v?etkých ?udí dobrej vôle, aby sa nepoddali potopám násilia a dezertifikácii altruizmu. Boh stojí pri ?loveku, ktorý sa usiluje o pokoj, a z neba po?ehnáva ka?dý krok na tejto ceste, ktorý sa na zemi urobí. ?akujem!

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk, jb-