杏MAP导航

Pri zamyslení nad na?imi priate?stvami a kontaktmi, ?i u? star?ími, alebo novými, je stále aktuálna zásada, ktorú duchovní autori vyjadrili vetou: ?Podobný h?adá podobného, podobný rozumie podobnému.“ Nie je to ni? iné ako istá variácia ná?ho slovenského príslovia: ?Vrana k vrane sadá, rovný rovného si h?adá.“
V rade na?ich priate?stiev a kontaktov by mali ma? osobitné miesto duchovné priate?stvá, ktoré prirodzene h?adajú a vytvárajú len ?udia so zmyslom pre duchovné hodnoty. Oby?ajne sa udr?iavajú a rozvíjajú nielen vzájomnou komunikáciou, ale predov?etkým vzájomnou modlitbou.
Modlitba za druhých, za priate?ov, ale predov?etkým za núdznych a za tých, ktorí sú v duchovnom nebezpe?enstve, mala v Cirkvi v?dy svoje miesto. V tradícii pú?tnych otcov dominovalo presved?enie, ?e modlitba za druhých má mimoriadnu ú?innos? a úzko súvisí s vytváraním duchovných priate?stiev. Skúsme si tieto dva aspekty duchovného ?ivota v?imnú? trochu bli??ie.

1. Modlitba za druhých

Pod?a najstar?ej kres?anskej tradície je povinnos?ou kres?anov modli? sa navzájom jeden za druhého, osobitne za tých, ktorých nám Bo?ia prozrete?nos? poslala do cesty. Boh ni? nerobí náhodne a vie, pre?o sa niektorí ?udia stretnú a pre?o sa ich ?ivotné osudy rôzne prepletú.
Je známa modlitba sv. Polykarpa, ktorý sa pred svojím umu?ením dve hodiny sústredene modlil za v?etkých, ktorých v ?ivote stretol – za spolo?ensky bezvýznamných aj za tých, ktorí riadili ?tát, za známych i menej známych ?udí, za Katolícku cirkev aj za celý svet.
Sv. Ján Profeta opakovane hovoril, ?e máme povinnos? modli? sa za v?etkých, ale ak niekto prosí o modlitbu, na?a povinnos? sa zdvojnásobí. Za tých, ktorí sú nám duchovne zverení, sa máme modli? s trojnásobnou intenzitou.
Modlitba za druhých v?dy pomáha. Táto pomoc nemusí by? okam?itá a oby?ajne nemá charakter náhlej, radikálnej zmeny. Vná?a v?ak do srdca ?loveka pokoj a mení ho postupne. Aj ke? modlitba za druhých neodstráni nebezpe?enstvá, ?a?kosti ?i pády ?loveka, za ktorého sa modlíme, v kone?nom dôsledku spôsobí, ?e aj tie poslú?ia na jeho dobro. Neraz sú to práve pády ?i sklamania, ktoré privedú ?loveka k obráteniu ?i konverzii.
Sv. Anton Pustovník bol v?ak presved?ený, ?e ka?dý ?lovek musí spolupracova? a vynalo?i? vlastné úsilie, aby modlitba za neho bola vypo?utá. Ke? sa raz stretol s lenivcom, ktorý prosil o modlitby, priam nahnevane poznamenal: ?Ani ja, ani nikto iný sa za teba nebude modli?, pokia? bude? len ?aka? so zalo?enými rukami a nebude? ni? robi?.“
Raz sa sv. Barzanúfia, mnícha ?ijúceho v Palestíne v 6. storo?í, opýtali, ?o mladí ?udia najviac potrebujú a ?o im treba najviac vyprosova?. Odpovedal: ?Predov?etkým, aby vedeli odoláva? poku?eniam a aby sa nau?ili bojova? proti duchovnému zlu.“

2. Duchovné priate?stvo

Modlitba za druhých je aj sú?as?ou duchovného priate?stva, ktoré dne?nému ?loveku neraz chýba. Mnohí nemajú nikoho, s kým by sa mohli bezpe?ne a otvorene porozpráva? o duchovných veciach, pred kým by mohli otvori? svoje srdce a ?aka? usmernenie ?i radu pre dobro svojej du?e. Modlitbou za druhých sa vytvára duchovné priate?stvo, ktoré neraz prevy?uje v?etky iné druhy priate?stiev, ktoré ?lovek pozná. ?Priatelia v Pánovi“ – takto nazval svätý Ignác z Loyoly svojich prvých spolo?níkov, ktorí sa neskôr stali ?lenmi jeho rehole.
Pod pojmom priate? v?ak nie v?dy rozumieme to isté. Istý podnikate? sa pri príle?itosti svojich okrúhlych narodenín vyjadril: ?V tento deň by som najviac ocenil nie nejaký materiálny dar?ek, ale telefónne ?íslo dôle?itého ?loveka, na ktorého sa mô?em obráti?, ke? budem nie?o potrebova?. To je pre mňa najvä??ia hodnota. Bez priate?ov a priate?ov priate?ov sa ?lovek ?aleko nedostane,“ poznamenal.
Ale sú títo ?udia skuto?nými priate?mi? Nie sú to len nástroje alebo prostriedky na získanie toho, ?o doty?ný potrebuje alebo po ?om egoisticky tú?i? Po ur?itom ?ase sa takéto ?priate?stvo“ v podobe telefónneho ?ísla odlo?í do zásuvky. Neraz som po?ul smutný povzdych osamelého ?loveka: ?Mám priate?ov, ktorí sa mi ozvú, len ke? nie?o potrebujú.“
Hlavným dôvodom niektorých priate?stiev je prí?a?livos?, sympatia, talent alebo schopnos?, ktorú u druhého obdivujeme. Takéto priate?stvo v?ak trvá len dovtedy, kým sa neodhalia iné, menej sympatické a menej dokonalé stránky ?loveka.
Aelred z Rievaulxu (1110 – 1167), mních z 12. storo?ia ?ijúci v Anglicku, autor knihy Duchovné priate?stvo, hovorí o tom, ?e duchovné priate?stvo súvisí s tromi latinskými slovami: amicus, amor, animus (priate?, láska, du?a). Jeho hlavným cie?om nie je materiálne, intelektuálne ani kultúrne obohatenie. V centre duchovného priate?stva je Boh a skuto?ný priate? je akoby strá?com duchovného ?ivota toho druhého. V?aka duchovnému priate?stvu sa vzdialení ?udia stávajú blízkymi, chudobní bohatými, slabí silnými a dokonca m?tvi ?ijú s nami. Pod?a Aelreda z Rievaulxu duchovné priate?stvo umo?ňuje vzájomne zdie?a? duchovné bohatstvo druhého ?loveka, necha? sa ním in?pirova? a motivova?.
Duchovné priate?stvo je jedným z najkraj?ích darov ?ivota. Nedá sa vynúti?. Treba naň ?aka?, kým nám ho Boh daruje. Je to Boh, kto k sebe pri?ahuje ?udí so súzvu?ným srdcom. On spôsobuje, ?e prostredníctvom duchovných priate?stiev sa ?udia ?ah?ie priblí?ia k Nemu.
Milí priatelia, modlitba za druhých nielen?e pomáha tým, za ktorých sa modlíme, ale prehlbuje aj ná? vlastný duchovný ?ivot. Vytvára duchovné priate?stvá, ktoré nás výrazne posilňujú na ceste k Bohu. Nech nám obdobie prázdnin a dovoleniek pomô?e nachádza? takéto priate?stvá.