Kardinál Re zd?raznil v Pompejách Máriino ?áno“, ktoré zmenilo dejiny sveta
Martin Jarábek – Vatican News
V duchovnom centre Pompejí, ktoré zalo?il blahoslavený Bartolo Longo – o ktorom kardinál Re pripomenul, ?e ?ho u? ?oskoro bude celý svet uctieva? ako svätého“ –, zaznela v homílii výzva k obnove viery prostredníctvom Máriinho príkladu.
Kardinál Re za?al svoj príhovor obrazom Nazareta, ktorý kontrastoval s dne?nou realitou pozna?enou vojnou:
?Nazaret bol vtedy dedinkou na periférii Rímskej rí?e; dnes je sú?as?ou oblasti zni?enej stra?nou vojnou s nespo?etnými obe?ami a skazou.“
Práve tam, v skrytosti a jednoduchosti, sa odohrala udalos?, ktorá zmenila dejiny. ?Bol to deň ako ka?dý iný, ni?ím výnimo?ný. No v Bo?om pláne, ktorý zah?ňa ?as i ve?nos?, to bol rozhodujúci deň pre osud a dejiny ?udstva,“ pripomenul dekan kardinálskeho kolégia.
Centrom jeho meditácie bolo Máriino ?fiat“ – ?áno“, ktorým odpovedala na zves? archanjela Gabriela: ?H?a, slu?obnica Pána, nech sa mi stane pod?a tvojho slova“ (Lk 1,38). Kardinál Re zdôraznil slobodu tohto rozhodnutia:
?Aby uskuto?nil svoj plán spásy ?udstva, Boh si prial slobodný súhlas Panny Márie. V istom zmysle mô?eme poveda?, ?e svoj plán podmienil týmto slobodným súhlasom.“
Panna Mária pod?a neho prijala celý Bo?í plán, kardinál vysvetlil:
?Ne?lo len o prijatie materstva, ale o prijatie celého Bo?ieho plánu, a? po Kalváriu, kde Mária stála pod krí?om.“
Kazate? poukázal aj na mariánsku spiritualitu svätého Franti?ka z Assisi, ke? priblí?il epizódu z Kvietkov sv. Franti?ka (Fioretti), v ktorej dvaja franti?káni nedokázali vystúpi? po rebríku vedúcom k Je?i?ovi, a? kým im Mária neukázala cestu druhým – bielym – rebríkom. ?Mária je tá, ktorá nám pomáha ís? k Je?i?ovi. Jej poslaním je privádza? ka?dého mu?a i ?enu k Bohu,“ vysvetlil kardinál.
V súvislosti s mariánskou úctou kardinál Re pripomenul:
?Korene mariánskej úcty siahajú a? k nohám Kristovho krí?a. Dobre to vedel Bartolo Longo, ktorý nás v Prosbe u?í vzýva? Máriu týmito dojímavými slovami: ?Pamätaj, ?e si na Golgote spolu s Bo?skou Krvou prijala závet umierajúceho Vykupite?a, ktorý ?a vyhlásil za na?u Matku, Matku hrie?nikov.‘“
Kardinál upriamil poh?ad na samotné mesto Pompeje, ktoré pod?a neho ?hovorí jazykom evanjelia – a to jazykom skutkov“. Ocenil sociálny rozmer Longovho diela:
?Nové Pompeje sú fascinujúcim a ?ivým príbehom o tom, ?e láska k Bohu sa musí nevyhnutne prejavi? ako láska k blí?nemu.“
Zvonica svätyne – ktorej sté výro?ie po?ehnania si onedlho pripomenieme – sa pod?a slov kazate?a ?tý?i nad jedným z najhustej?ie obývaných miest v Európe“ a je symbolom ?ivého prepojenia medzi vierou a ka?dodennos?ou, medzi dejinami a prítomnos?ou.
Na záver zaznela výzva k ?ivotu pod?a duchovného odkazu Bartola Longa:
?Z jeho odkazu zaznieva výzva k zodpovednému nasadeniu za spravodlivej?iu, ?udskej?iu a bratskej?iu spolo?nos? – spolo?nos?, v ktorej sa navzájom podporujeme ako Bo?ie deti a ?lenovia jednej ?udskej rodiny.“
?peciálnu modlitbu Prosba (Supplica), ktorú na záver slávnosti predniesli, nech je pod?a slov kardinála ?vrúcnou modlitbou i rozhodnutím pre nový ?ivot“.
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
