Radostn? spev Slov¨¢kov naplnil Later¨¢nsku baziliku
Martin Jarábek - Vatican News
?Bo?í ?ud u? po stáro?ia svojím putovaním do Ve?ného mesta vyjadruje hlbokú vnútornú tú?bu nastúpi? na cestu duchovnej obnovy. Ide o vyjadrenie tú?by, aby ka?dodenný ?ivot, ?asto naplnený námahou, únavou, boles?ou ?i tragédiami, bol preniknutý nádejou evanjelia ¨C teda nádejou na ve?nú spásu, ktorú nám daroval Vykupite? ?loveka. Ve? vyda? sa na cestu je charakteristické pre v?etkých, ktorí h?adajú zmysel ?ivota,¡° povedal v homílii nitriansky biskup Mons. Viliam Judák.
?Pútnik je ?lovek, ktorý má jasný cie? a odvahu vyda? sa na cestu, aj ke? dopredu nepozná v?etky okolnosti, ktoré ho mô?u stretnú?. Toto odhodlanie nechýbalo ani nám. Preto sme pri?li do Ríma slávi?, ?akova?, povzbudi? sa a na?erpa? duchovnú silu na miestach, ktoré majú mimoriadny význam pre na?u kres?anskú vieru,¡° týmito slovami privítal v?etkých pútnikov a hostí predseda KBS a ko?ický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober. Osobitne pozdravil prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, prítomných zástupcov vlády, ako aj ve?vyslanca Slovenska pri Svätej stolici Juraja Priputena a ve?vyslanky¨¾u Slovenska v Taliansku Karlu Wursterovú.
Na Slovenskej národnej púti sa zú?ast¨¾ujú tisíce Slovákov z domova aj zo zahrani?ia. Rím tak opä? ?ije d¨¾ami, ke? ulicami, chrámami i Svätopeterským námestím zaznievajú slovenské piesne a modlitby. Pú? sa koná v rámci Jubilejného roka 2025, ktorý vyhlásil pápe? Franti?ek na tému ?Pútnici nádeje¡°.
Program púte pokra?uje zajtra eucharistickým slávením v Bazilike svätého Petra a v sobotu náv?tevou Baziliky Santa Maria Maggiore. Vyvrcholí v nede?u spolo?nou svätou om?ou na Námestí svätého Petra v rámci Jubilea chorých a zdravotníkov.
Priná?ame plné znenie príhovorov z Národnej púte v Ríme.
?tvrtok 3. apríla 2025, Slávnostná svätá om?a v Lateránskej bazilike
ÚVODNÝ PRÍHOVOR KO?ICKÉHO ARCIBISKUPA METROPOLITU A PREDSEDU KBS MONS. BERNARDA BOBERA
Pútnik je ?lovek, ktorý má jasný cie? a odvahu vyda? sa na cestu, hoci vopred nepozná v?etky okolnosti spojené s putovaním. Toto odhodlanie nechýbalo ani nám, preto sme sa vydali do Ríma ¨C slávi?, ?akova?, povzbudi? sa a na?erpa? na miestach, ktoré sú mimoriadne dôle?ité pre na?u kres?anskú vieru.
Milí bratia a sestry, milí pútnici nádeje, v?etkých vás vítam v pápe?skej Lateránskej bazilike, ktorá je hlavou a matkou v?etkých katolíckych chrámov na svete. Na tomto mieste za?íname aj na?u národnú pú?. Vítam medzi nami pána prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho so sprievodom, ?lenov vlády Slovenskej republiky so sprievodom, pána ve?vyslanca pri Svätej stolici a pani ve?vyslanky¨¾u pri Talianskej republike a v?etkých vás bratia v biskupskej, k¨¾azskej a diakonskej slu?be, zasvätených a zasvätené.
Po?as národnej púte stojíme pred svätými bránami a vstupujeme do posvätných priestorov bazilík. Nekrá?ame jednotlivo, ale ako spolo?enstvo, ?o nás zaväzuje k zodpovednosti jedni za druhých. Ú?as?ou na bohoslu?bách, modlitbách a sviatostiach neposil¨¾ujeme iba vlastnú vieru, ale ako ??ivé kamene¡° Cirkvi sa otvorme sebe navzájom a bu?me nosite?mi nádeje pre celú na?u spolo?nos?. Modlime sa preto nielen za vlastné posväcovanie, ale za v?etkých, s ktorými sme povolaní krá?a?. Osobitne myslíme na chorých, trpiacich a pracujúcich, ktorí sa nemohli zú?astni? na národnej púti. Pozdravujem v?etkých tých, ktorí sa s nami spájajú duchovne cez na?e katolícke médiá.
Vyu?ime ?ancu, ktorú nám ponúka svätý rok, zbavme sa ka?dého odcudzenia a upriamme svoj poh?ad na Je?i?a Krista. Nech nám v tom pomáha Panna Mária, Matka nádeje a úto?isko v?etkých úprimne h?adajúcich.
HOMÍLIA NITRIANSKEHO BISKUPA A PODPREDSEDU KBS MONS. VILIAMA JUDÁKA
Iste ste si mnohí v?imli pri vstupe do tohto pápe?ského chrámu ma?bu, ktorej autorom je pod?a tradície Giotto di Bondone. Zobrazuje pápe?a Bonifáca VIII. v Bazilike svätého Petra, ako sa chystá pre?íta? zhroma?deným veriacim bulu, aby im udelil mimoriadne odpustky prvého juilejného roka. Bola to odpove? na prosbu zhroma?deného ?udu, ktorí tú?il po získaní mimoriadnych milostí a odpustenia.
Kronikári tých ?ias sa zhodujú v správach, ?e za?iatkom roka 1300 vy?li do ulíc Ríma masy mestského obyvate?stva a blízkeho okolia a ?al?ie zástupy prichádzajúce z ?alekých krajín západu a východu. V?etci rovnakým spôsobom úpenlivo ?iadali pápe?a: ?Daj nám, svätý Ot?e, svoje po?ehnanie, skôr ako nás zastihne smr?!¡°
Od tohto obdobia putujú, v pravidelných intervaloch (zvy?ajne ka?dých 25 rokov) do Ríma státisíce, ba milióny pútnikov.
Medzi nimi aj na?i predkovia. Napríklad v roku 1925, za Prvej ?SR sa zú?astnilo na národnej púti (14. ¨C 26. októbra) ?tyritisíc pútnikov zo Slovenska. Pápe? Pius XI. 19. októbra prijal asi 1300 slovenských pútnikov na Damazovom námestí vo vnútri Vatikánu. Biskup J. Vojta??ák v mene slovenských pútnikov pozdravil najvy??iu hlavu Cirkvi slovami: ?Pri?li sme ako mágovia ¨C nie síce priamo od východu, ale zo severovýchodu, priná?ajúc vo svojich srdciach zlato pravej a neochvejnej viery tymian a myrhu nehynúcej lásky. Na tejto púti sa spája latinské Slovensko so svojou gréckou sestrou a pri?inením na?ich pastierov - biskupov, puto lásky spol?ilo Slováka s Ma?arom, s ktorým v jednej vlasti spolu na?íva, aby boli svorní a cítili jednotne, ke? pred svojho spolo?ného Otca predstupujú.¡°
Iste, ka?dý jubilejný rok bol pozna?enný dobou, v ktorej prebiehal a mal svoje charkateristiké, prejavy. Napr. po?as jubilejných slávností v r. 1775 z príle?itosti slávnostného príchodu pápe?a Pia VI. sem do Lateránskej baziliky (30. novembra), sa konali mnohé slávnosti a podujatia. Medziiným aj to, ?e zo v?etkých fontán Ríma namiesto vody tieklo vynikajúce víno.
Aj pri rôznorodosti slávenia jubilejných rokov v?dy boli mimoriadnym prejavom plnosti Bo?ieho milosrdenstva, ktoré ponúka najvy??í pastier Cirkvi ?ako mimoriadny dar milosti vyzna?ujúci sa odpustením hriechov, obzvlá?? odpustkami¡° (uvádza v prípravnom liste Svätý Otec Franti?ek ¨C Pútnici nádeje).
Bo?í ?ud po stáro?ia, svojím vonkaj?ím putovaním do Ve?ného mesta vyjadruje vnútornú tú?bu nastúpi? na cestu duchovnej obnovy. Prejavuje tak tú?bu po tom, aby ka?dodenný ?ivot ¨C neraz plný námah, únavy, bolestí, tragiky ¨C bol preniknutý nádejou evanjelia, ?i?e nádejou na ve?nú spásu, darovanú nám Vykupite?om ?loveka. Ve? vyda? sa na cestu je typické pre tých, ktorí h?adajú zmysel ?ivota.
Arcibiskup Rino Fisichella v úvahách o jubilejných rokoch a putovaní neváha tvrdi?, ?e ?Rím nie je hocijaké mesto, ani takým nikdy nebolo a ani nikdy nebude: v dobrom i v zlom zostane jedine?ným mestom na svete¡°. A preto ?myslie? na Rím ako na mesto s osobitným povolaním nie je nezvy?ajná my?lienka¡°.
Výnimo?nos? Ríma nie je v?ak povahy geografickej, kultúrnej, politickej ?i jurisdik?nej, ale povahy teologickej. V Ríme je prítomná Cirkev ¨C ?univerzálna sviatos? spásy¡± (LG 48) ¨C ako je to uvedené na prie?elí tohto pápe?ského chrámu: ?Omnium urbium et orbis ecclesiarum mater et caput¡° (matka a hlava chrámov v?etkých miest a sveta).
Toto mesto je právom predur?ené by? miestom stretnutia a výmeny medzi ?u?mi rôznych národností, spolo?ným domovom pre celé kres?anstvo, z ktorého vy?aruje ohlasovanie evanjelia a nádej do ?ivota celého sveta.
Preto pútnici v stredoveku, ke? sa pribli?ovali k Rímu spievali na Monte Mario, ktorý ozna?ovali ako ?Mons gaudii¡° (Vrch radosti): ?O Roma nobilis, orbis et domina/ Cunctarum urbium excellentissima/ Roseum martyrum sanguine rubea/ Albis et virginum liliis candida / Salutem dicimus tibi per omnia/ Te benedicimus, salve per saecula¡° (O, Rím vzne?ený, pani sveta/najvzne?enej?ie mesto medzi v?etkými,/sfarbené ?ervenou krvou mu?eníkov,/vybielené opravdivými panenskými ?aliami/Pozdravujeme ?a a po?ehnávame ?a,/pozdravujeme ?a po v?etky veky).
Do tohto spolo?enstva putujúcej Cirkvi sme dnes vstúpili aj my pútnici zo Slovenska. Právom, ve? o nás je známe, ?e okrem hlbokej mariánskej úcty sa v na?om národe od za?iatku prejavuje hlboká oddanos? k Petrovmu stolcu. Povedané slovami kardinála Baldassare Reina ¨C pri otvorení svätej brány (29. 12. 2024) tu v Lateráne: ?Cítime sa v hlbokom spolo?enstve so Svätým Otcom: toto je jeho katedrála, je to chrám, ktorý predsedá v láske a spolo?enstve. Cítime objatie a podporu ná?ho pastiera a uis?ujeme ho o na?ich modlitbách.¡°
Prichádzame do Ve?ného mesta, ktoré nám dáva vedomie domova a jednoty so v?etkými veriacimi celého sveta. Tu, kde máme hlavu Cirkvi. Tu si chceme na?u vieru preh?bi? a vykro?i? na cestu spásy ¨C podobne ako Izraeliti. To znamená v prvom rade oslobodi? sa od modiel, ktoré majú potenciál pripravi? ?loveka o ?udskú dôstojnos? i nadprirodzený cie?. V dne?nom biblickom príbehu ¨C o putovní Izraelitov pú??ou ¨C mala modla podobu zlatého te?a?a. Vidíme, ?e tadia? cesta nevedie. Je nutné oslobodi? sa od tohto falo?ného kultu ¨C pod ktorým je mo?né súhrnne rozumie? v?etky len ?udské a pozemské istoty ?i zábezpeky ná?ho ?ivota, od ktorých o?akávame záchranu. Naozaj, ko?ko nepravého sa v snahe ?zachráni? si ?ivot¡° dostalo do ná?ho vz?ahu s Bohom, do podoby ná?ho kres?anstva?!
Na tomto posvätom mieste musíme v pravde uzna?, ?e aj my ¨C slovenský národ ¨C máme ve?a podobného s biblickým národom ?tvrdej ?ije¡°. Aj o nás platí, ?o tak prenikavo videl spolupatrón tejto baziliky ¨C sv. Ján evanjelista (ako sme to po?uli v evanjeliu) ¨C ?e máme tendenciu chví?u ?sa veseli? vo svetle lampy, ktorá horí a svieti,¡° ale ktorá nie je v plnosti svetlom Krista Vykupite?a: Preto Je?i?ove slová: ?Nechcete prís? ku mne, aby ste mali ?ivot... neprijímate ma¡; navzájom sa oslavujete, a neh?adáte slávu, ktorú dáva len Boh¡¡±(porov. Jn 5, 35 ¨C 44) ¨C sú adresované aj nám, lebo sme si zadefinovali zna?ne kompromisný vz?ah s týmto svetom; o?akávame toti? (priznajme, ?e márne) na?u záchranu a na?u budúcnos? len: od svetových mocností, od vojenských paktov, od technológii, od trhu, od ekonomického rastu, od zreformovaného ?kolstva, od vynoveného zdravotníctva, od príklonu k akejsi slu?nej?ej a kultúrnej?ej západnej spolo?nosti, od mediálnych ideológov, od odborníkov na v?etko¡Niektorí, sa nazdávajú, ?e v?etko za nás vyrie?i ulica...
Av?ak o ka?dom zlatom býkovi platí poznanie ?almistu, ?e ?po?iera trávu¡± (porov. ? 106, 20).
Preto je potrebné urobi? nevábny krok k starozákonnej tradícii milostivého roka, z ktorého vychádza aj ten ná? jubilejný. Vieme, ?e raz za pä?desiat rokov boli odpustené v?etky dlhy a na slobodu prepustení v?etci otroci. Slovo ?v?etci¡° nie je nejakým symbolickým generalizovaním, ale skuto?nos?ou. Nikto si nenechal záznam, na ktorom boli starostlivo zapísané nevyplatené splátky. Nikto si nenechal v zálohe nejakého nenápadného a ?ikovného otroka, aj ke? bol pohan na to, aby pracoval vo vinohrade za polovi?nú mzdu.
A tu sa núka príle?itos? urobi? to isté. Prepusti? nielen v?etkých svojich otrokov. Prepusti? aj seba z otroctva svojich bô?ikov. Presta? slú?i? bohu práce, bohu zdravia ?i bohu majetku. Necha? odís? v?etkých otrokov svojich predstáv. Áno, je ve?a moderného otroctva, ktorým obmedzujeme slobodu iných i seba.
By? tvrdej ?ije ale nemusí nutne znamena?, nemenný, naskrz negatívny údel. V ?tvrdej ?iji¡° sa mô?e skrýva? aj istý potenciál, ktorý objavil v duchovnej tradícii vyvoleného národa Jonathan Sacks. Tento ?idovský exegéta a teológ si v?imol Moj?i?ovu modlitbu, ktorou sa prihováral u Boha za svoj tvrdo?ijný ?ud (ako sme ju dnes po?uli, a ktorej autorom je rabi Jicchak Niessenbaum). Znie nasledovne: ?V?emohúci Bo?e, pohliadni na tento ?ud s láskavos?ou, lebo to, ?o je dnes ich najvä??ou neres?ou, bude jedného d¨¾a ich ve?kou, hrdinskou ?nos?ou. Áno, je to ?ud tvrdohlavý. Ke? majú v?etko, ?o od teba ?iadali, s?a?ujú sa. Po?ujú tvoj hlas a len o nieko?ko tý?d¨¾ov neskôr si vyrobia zlaté te?a. Ale tak, ako sú dnes tvrdo?ijne neposlu?ní, budú jedného d¨¾a tvrdo?ijne verní. Okolité národy ich budú nabáda? k asimilácii, oni v?ak odolajú. Kvôli menu a viere, ku ktorej sa hlásia, budú poni?ovaní, prenasledovaní a dokonca i mu?ení a vra?dení, av?ak ostanú verní zmluve, ktorú ich predkovia s tebou uzavreli. Pôjdu na smr? so slovami ?verím¡° na perách. Je to ?ud stra?ne tvrdohlavý ¨C dnes je to ich slabina, v ?alekej budúcnosti to v?ak bude ich najvzne?enej?ia prednos?¡° (J. Sacks, Týdenní ?tení z Tóry, 226).
Kie?by sme aj my na?u dôveru a na?u nádej neraz tvrdo?ijne vkladanú do istoty tohto vidite?ného sveta, dokázali presmerova? na Boha a na jeho Syna ¨C Vykupite?a! Kie?by na?a aktuálna núdza, ktorú ako jednotlivci ?i ako národ zakú?ame, ?i u? je to: rozdelenie, vzájomná nedôvera; i nedôvera vo?i Cirkvi a autoritám, koketovanie s pochybnými okultnými praktikami, medzigenera?ný cynizmus, neprizanané ?a?ké závislosti... Aby toto v?etko nesmerovalo do modloslu?by, ale aby to malo vyústenie v hlb?ej dôvere a nádeji v Boha, v náprave a skvalitnení ná?ho ?ivota ¨C a prejavilo sa to i v na?ich medzi?udských vz?ahoch, kde je ve?a neprajnosti a rozdelenia. To bude to najcenej?ie, ?o si mô?eme odnies? z tejto jubilejnej púte.
Prajem Vám a vyprosujem, v tomto duchu, drahí bratia a sestry, milí pútnici, nech sa aj táto chví?a pre v?etkých nás, stane príle?itos?ou osobného stretnutia s Je?i?om Kristom ¨C ?bránou spásy¡° (porov. Jn 10, 7.9), aby mohol premie¨¾a? na?e ?ivoty na svoju podobu a tak, sme sa stali nosite?mi a ?írite?mi dobra, lásky a pokoja ako opravdiví ?pútnici nádeje¡°. Amen
Zdroj:
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
