杏MAP导航

Paolo Ondarza, Zuzana Klimanová - Vatican News

Je to svätyňa Kristovho umu?enia par excellence. Nachádza sa len nieko?ko krokov od Baziliky sv. Jána v Lateráne, kde a? do 14. storo?ia, pred avignonským zajatím, stálo Patriarchio, starobylé oficiálne sídlo rímskeho pápe?a. Zachovalo sa tu dvadsa?osem schodov, ktoré sú pod?a tradície schodmi z prétoria Poncia Piláta, ktoré do Ríma priniesla matka cisára Kon?tantína, svätá Helena. Po?as svojej cesty do Svätej zeme v rokoch 327 a? 328 táto ?ena pova?ovaná za prvú kres?anskú archeologi?ku uskuto?nila po?etné pátrania s cie?om nájs? miesta Je?i?ovho ?ivota.

Sväté schody strá?ia ?in perpetuum“ od roku 1854 z vôle pápe?a Pia IX. reho?níci pasionisti, ktorých charizmou je ??íri? pamiatku Pánovho umu?enia“: ?najvä??ie a najobdivuhodnej?ie dielo Bo?ej lásky“, ako hovorieval zakladate? sv. Pavol z Krí?a.

V Jubilejnom roku sa o?akáva milión náv?tevníkov

Zanechávame za sebou intenzívny mestský ruch, ktorý charakterizuje námestie Piazza di San Giovanni in Laterano a krá?ame smerom k tomuto miestu, ktoré je u? po stáro?ia uctievané a nav?tevované zástupmi pútnikov z celého sveta. V tichu pri?ahlého klá?tora, ktorý dal pred 150 rokmi postavi? pápe? Pius IX., nás víta rektor páter Leonello Leidi: ?Zvy?ajne za rok prekro?íme po?et pol milióna náv?tevníkov. Tento rok odhadujeme, ?e dosiahneme jeden milión,“ komentuje a zároveň ilustruje rôzne iniciatívy zaradené do kalendára Svätého roka. Medzi nimi je slávenie krí?ovej cesty a medzinárodnej svätej om?e ka?dý piatok popoludní, okrem júla a augusta.

Preprava po?as jednej noci

?Svätyňa,“ vysvet?uje kňaz, ?pochádza z ?ias pápe?a Sixta V., ktorý ju zriadil v roku 1590 bulou Cum rerum singolarum. Rok predtým pápe? po?iadal architekta Domenica Fontanu, aby za jedinú noc, ako uvádzajú kroniky, premiestnil Sväté schody zo severnej strany starobylého patriarchálneho paláca na miesto, kde stojí dnes, uprostred ?tyroch ?al?ích schodísk. Vieme iste, ?e od roku 1000 týchto 28 schodov pútnici stoto?ňujú s tými, po ktorých nieko?kokrát vystúpil Kristus, ke? bol súdený a odsúdený na smr? v pretóriu v Jeruzaleme“.

Stopy po kolenách v mramore

Pod?a starobylej tradície sa na Sväté schody vystupuje len po kolenách. Zjavným znakom prechodu generácií pútnikov sú brázdy vyryté do mramorových schodov, ktoré dal v roku 1724 pápe? Inocent XIII. pokry? orechovým drevom. ?Výstup je ve?mi namáhavý,“ priznáva otec Leidi, ?tento asketický úkon má znamena? akt pokánia, stoto?nenie sa s Kristovým utrpením.“

Kvapky Je?i?ovej krvi

Rektor svätyne upozorňuje, ?e na prvom, jedenástom a poslednom schode je prítomných nieko?ko sklenených kruhov, pod ktorými mo?no zahliadnu? mosadzné a mramorové krí?e: ?Pod?a tradície, ktorá sa vyvinula v stredoveku, na niektoré schody po bi?ovaní dopadli kvapky Kristovej krvi. Tieto dnes nevidite?né ?kvrny sú stále predmetom zbo?nosti pútnikov, ktorí sa tu zastavujú a prikladajú na ne svoje hlavy alebo nábo?enské predmety“: pod dreveným krytom, ktorý bol odstránený po?as re?taurátorských prác ukon?ených v roku 2020, sa na?lo nespo?etné mno?stvo modlitieb, krí?ov, ru?encov, svätých obrázkov alebo fotografií blízkych, za ktorých vyprosovali osobitnú milos?. Dnes ich uchovávajú pátri pasionisti v ?peciálnej vitríne.

Kajúcna cesta prístupná v?etkým

Po?as samotného konzerva?ného zásahu, ktorý vykonali pracovníci Vatikánskych múzeí, bol na jednom zo ?tyroch schodísk vybudovaných okolo Svätých schodov nain?talovaný schodiskový vý?ah, ktorý umo?ňuje vykona? pú? aj ?u?om s pohybovými ?a?kos?ami a získa? plnomocné odpustky, ktoré sa vo svätyni ude?ujú za obvyklých podmienok (spove?, sväté prijímanie, vyznanie viery a modlitba za pápe?a) ka?dý deň v roku, aj mimo Svätého roka.

Umenie, ktoré podporuje vieru

Kontemplovaniu pri výstupe po dvoch bo?ných schodiskách napomáha 75 nádherných biblických výjavov, ktoré v 16. storo?í na objednávku pápe?a Sixta V. na stenách a klenbe nama?ovalo najmenej 12 rôznych maliarov: tzv. Bibliu Pauperum (Bibliu chudobných), ktorá pomáha pútnikom ponori? sa do dejín spásy. Naopak Sväté schody obklopuje 33 fresiek zobrazujúcich Kristovo umu?enie. Celková vyma?ovaná plocha svätyne má 1700 metrov ?tvorcových. V?aka týmto dielam sa ?ah?ie stoto?níme s boles?ami Vykupite?a a rozjímame o nich, ke? kolena?ky vystupujeme po 28 schodoch.

Kde Bonifác VIII. koncipoval Jubilejný rok

Po absolvovaní výstupu sa dostávame do srdca svätyne: kaplnky San Lorenzo in Palatio, známej ako ?Sancta Sanctorum“. Pôvodne bola za?lenená do patriarchátu a prvýkrát sa spomína v Liber Pontificalis v 8. storo?í, bola to pápe?ova súkromná kaplnka. Páter Leidi ju opisuje ako ?Sixtínsku kaplnku prvých ?ias“, kde sa ?konali niektoré bohoslu?by po?as Svätého tý?dňa“. Bola východiskovým bodom ?procesie, ktorá viedla novozvoleného pápe?a na jeho intronizáciu v Bazilike svätého Jána z Lateránu“. ?Mô?eme si predstavi?,“ poznamenáva rektor Sanktuária Svätých schodov, ??e práve na tomto mieste sa u pápe?a Bonifáca VIII. zrodila my?lienka prvého Jubilejného roka 1300.

Súkromná kaplnka pápe?ov

Kaplnku uzatvárajú masívne bronzové dvere, ktoré po prekro?ení vedú do miestnosti zdobenej gotickými prvkami a freskami rímskej ?koly, ktoré dal vyhotovi? pápe? Mikulá? III. Pod na?imi nohami sa ako jemný koberec rozprestiera podlaha cosmatiho ?týlu pozostávajúca z mozaiky z porfýru, ?uly a farebného mramoru z antických pamiatok cisárskeho obdobia.

Ikona, ktorú nenama?ovala ?udská ruka

Hne? vo vnútri kaplnky upúta pozornos? starobylá ikona Krista na tróne, pokrytá vzácnymi striebornými tabu?kami z prvých rokov druhého tisícro?ia. Jej vyhotovenie mo?no datova? medzi koniec 5. a za?iatok 6. storo?ia. Ikona bola v?dy uctievaná ako ?Najsvätej?í Spasite?“, ?o je titul ne?alekej Lateránskej baziliky. Zahalené tajomstvom sú autor, pôvod i príchod tohto obrazu do Ríma, ktorý pod?a starobylej legendy za?al ma?ova? evanjelista Luká? a dokon?ili ho anjeli: v skuto?nosti sa nazýva ?acheropita“, teda obraz ?,ktorý nenama?ovala ?udská ruka“.

V minulých storo?iach sa pápe?i vo ve?kono?né ráno vydávali do kaplnky ?Sancta Sanctorum“, aby boli svedkami Anastázy – otvorenia akoby okeníc, ktoré zakrývali ikonu, ?o bol obrad, ktorý pripomínal Kristov východ z hrobu. Okrem toho v noci 14. augusta, v predve?er slávnosti Nanebovzatia Panny Márie, sa obraz Najsvätej?ieho Spasite?a niesol v procesii cez Forum Romanum do Baziliky Santa Maria Maggiore, kde sa za úsvitu konalo stretnutie s mariánskou ikonou ?Salus Populi Romani“.

Oltár ako trezor

Pod uctievaným obrazom sa nachádza impozantný oltár z karolínskeho obdobia, na ktorom mô?e slávi? svätú om?u iba pápe?: vyzerá ako trezor uzavretý bronzovými dverami a obklopený masívnou ?eleznou mre?ou, uzamknutý ve?mi zlo?itým systémom visiacich zámkov. Na bronzových dverách z 13. storo?ia sú podobizne svätých Petra a Pavla na pamiatku hláv dvoch apo?tolov, ktoré sa tu kedysi uchovávali. Vo vnútri sa nachádza cyprusová archa z ?ias Leva III. s mno?stvom relikvií svätých z prvých storo?í kres?anstva a ?al?ích zo ?ivota samotného Je?i?a Krista: od sandálov ná?ho Pána a? po hlavy svätíc Agnesy a Praxedy. Boli ulo?ené vo vzácnych stredovekých relikviároch a relikviárových skrinkách, ktoré sú od roku 1905 vystavené v Posvätnom múzeu Vatikánskej bibliotéky, ktoré je dnes sú?as?ou prehliadky Vatikánskych múzeí v pôsobnosti Oddelenia dekoratívnych umení.

Fragment stola z Poslednej ve?ere

Na stene pred vstupnými dverami do kaplnky je v relikviári z dreva a skla vystavený fragment dreva, ktorý tradícia ozna?uje za ?as? stola (triklinia), o ktorý sa opieral Je?i? po?as Poslednej ve?ere na Zelený ?tvrtok.

Ticho a tajomstvo obklopí ka?dého, kto vstúpi do tejto miestnosti, ktorú charakterizuje nad?asová posvätnos?. ?Non est in toto sanctior orbe locus“ sa pí?e na zvitku pozd?? steny: na svete nie je svätej?ie miesto ako toto.