杏MAP导航

Podstata zasväteného ?ivota spo?íva vo vnútri, v srdci ?loveka, ktorý sa  usiluje predov?etkým o svoj vz?ah k Bohu, a a? na druhom mieste sa stará o v?etko ostatné. Toto východisko k akejko?vek ?innosti silne kontrastuje  s  duchom tohto sveta, kde sa kladie hlavný akcent na vonkaj?iu, vidite?nú a merate?nú ?innos?. To, ?o by zasvätené osoby, ale do istej miery ka?dého   kres?ana malo charakterizova?, je vnútorná modlitba, ktorú predchádza interiorita a bdelos?. Skúsme si tieto aspekty duchovného ?ivota v?imnú? trochu bli??ie.           

1. Interiorita je pojem, ktorý sa nachádza nielen v kres?anstve, ale aj v iných  ve?kých  nábo?enstvách. Má svoje korene v antropologickej ?truktúre ?loveka. Ka?dý ?lovek je do istej miery schopný vníma? jemné podnety, ktoré vychádzajú z jeho vnútra. Louis Massignon, francúzsky orientalista a teológ, tvrdil, ?e nie ka?dá kultúra je rovnako citlivá na vnímanie interiority ?loveka, a ?e dokonca i jazyk je odrazom tejto vä??ej ?i men?ej vnímavosti. Tak napríklad ?indoeurópske jazyky sú viac vytvorené  na vyjadrenie vonkaj?ieho, svetského poriadku, zatia? ?o semitské jazyky, ako napríklad hebrej?ina a aramej?ina, majú ve?ké mno?stvo výrazov na zachytenie vnútorného sveta ?loveka. Interiorizácia usmerňuje pozornos? na vnútro ?loveka do takej miery, ?e neraz vedie k úniku z vonkaj?ieho sveta. V dejinách spirituality poznáme tzv. eremitov, ktorí sa rozhodli ?i? sami na osamelých miestach, kde vedome odmietli spolo?enské kontakty. Rozmanitos?, bohatstvo a vzne?enos? duchovného ?ivota ich fascinovalo do takej miery, ?e im aktívna ?innos? vo svete vôbec nechýbala. Takzvaný únik zo sveta v?ak pre nich neznamenal odmietnutie sveta, ale vytvorenie priestoru na zve?a?ovanie hodnôt vlastného vnútra.   

Tomá? Kempenský vo svojom Nasledovaní Krista pí?e, ?e ?Duchovné osoby sa nevyhýbajú komunikácii s ?u?mi, av?ak kedyko?vek mô?u, te?ia sa z komunikácie s  Bohom v skrytosti... Kto teda chce zve?a?ova? vnútorný a duchovný ?ivot, musí sa spolu s Je?i?om vzdiali? od davu ?udí.“  Av?ak fyzická vzdialenos? od ?udí nevedie  automaticky  k preh?beniu duchovného ?ivota a naopak. I ?lovek v ru?nom prostredí si doká?e ustrá?i? vnútorné ticho a modlitbu. Ve?mi dobre to zachytávajú dve diela Carla Carretta. Prvé má názov: Listy z pú?te. Vznikli v ?ase, kedy sa tento     mystik potreboval utiahnu? na osamelé miesto, aby na?iel pokoj srdca. Druhé dielo má u? iný názov. Pú?? uprostred mesta. Tu u? nepotreboval nikam odchádza?, preto?e pokoj srdca a tichú modlitbu si ustrá?il i ru?nom prostredí.                                          

2. Bdelos?.  Interiorita teda neznamená len fyzickú vzdialenos? od  vonkaj?ích podnetov. Ide o bdelos? nad podnetmi, ktoré neraz rezonujú v srdci ?loveka. Bdelos? srdca nad tým, ?o sa v ňom odohráva, ?o doň vstupuje a ?o v ňom pracuje.

Nesta?í sa teda len fyzicky vzdiali? od zbyto?ne ru?ivých podnetov, treba sa od nich vzdiali? predov?etkým vnútorne. Ján Klimak v tejto súvislosti odporú?a: ?Zatvorte dvere svojej cely a chráňte ju od zlých tú?ob a podnetov. Zatvorte  dvere svojho jazyka pred zbyto?nými slovami a dvere srdca pred zlými duchmi, ktorí by chceli doň vstúpi?“ [Rebrík do neba 27, PG 88, 1100a]  

Významný duchovný autor z 5. storo?ia Diadochos z Fotiky hovorí: ?Ten, kto sa nau?il zachytáva? hnutia ?istého srdca sa vz?a?uje od hnutí telesných ?iadostí. Duch Bo?í vná?a svoje svetlo do jemného a osamoteného srdca ?loveka, ?ím ho zbavuje tieňov hrubých obrazov a  predstáv.  [Gnostické kapitoly, 57].  A Nikodém Hagiorita (1749–1809) významný mních, ?ijúci na Monte Athos k tomu dodáva: ?Bo?í Duch, ktorý sa udomácni v bdelom srdci ?loveka, poskytuje tichú rados?, ktorá automaticky odvádza od iluzórnych radosti zmyslových zá?itkov.                       

Bdelos? srdca je sú?as?ou kres?anskej askézy, ktorá nikdy nebola zameraná proti telu, ale proti jeho zneu?ívaniu ?i hedonizmu. Majster interiority, svätý Augustín, na ?udské telo h?adí bdelými, Bo?ími o?ami, ke? hovorí: ?Si to ty, Pane,  kto nám dal toto krásne telo, ako ho vidíme, zlo?ené z údov a ozdobené pôvabnými tvarmi; si to ty, kto doň vlo?il v?etky podnety ?ivej bytosti, aby zostalo zdravé a bezpe?né vo svojej celistvosti.“ (Les Confessions, liv. i, kap. 7, ?. 12, prekl. P. de Labriolle, coll. 1.1, Paris, 1933, s. 11).                                                              

3. Vnútorná modlitba. XVII. storo?ie si hlavne vo francúzskom kontexte vyslú?ilo prívlastok ?ve?ké“. Znamenalo toti? radikálnu zmenu v duchovnej orientácii. Bolo to ví?azstvo teocentrizmu nad antropocentrizmom.

Moderný ?lovek ?elí ?ivotným podmienkam, ktoré ho vrhajú do hektického sveta plného povinností, kde chýba ?as na hlb?í poh?ad do vlastného vnútra.  Dokonca aj v klá?toroch materiálne a spolo?enské po?iadavky zasahujú do v?etkých ?inností, ?o mô?e naru?i? vnútorný pokoj. Franti?ek Saleský zdôrazňoval, ?e bez vnútornej, tichej modlitby sa nielen reho?ný, ale i kres?anský ?ivot riedi a degraduje. Preto je vnútorná modlitba potrebná v ka?dom povolaní, v ka?dom ?ivotnom stave. Pod?a neho Boh nikdy neprestáva hovori? k na?im srdciam prostredníctvom posvätných vnuknutí a vnútorných impulzov (pozri É.-M. Lajeunie, "Saint François de Sales et l'esprit salésien", Paris, 1962, s. 79-81). Tento prístup k modlitbe si vy?aduje existenciu akoby "tajnej záhrady du?e", do ktorej sa ?lovek vracia uprostred ka?dodenných povinností. Mô?e sa to realizova? prostredníctvom recitácie jednoduchých modlitieb, ako je Ot?e ná?, alebo krátkym upriamením mysle na Boha, v ktorom si ?lovek uvedomí Jeho prítomnos?. V tejto súvislosti sv. Augustín  zdôrazňuje dôle?itos? objavova?  Boha vo vlastnom vnútri:  Hovorí: ?Nebol by som, Bo?e môj, keby si nebol vo mne. Alebo skôr by som nebol, keby som nebol v tebe" ("Vyznania", kniha I, kap. 2).  A pokra?uje. ?Boh je mi vnútornej?í ne? moje vnútro" ("interior intimo meo") a zároveň "vy??í ako moje najvy??ie ja" ("superior summo meo"). Vnútorná modlitba je tak miestom stretnutia imanencie a transcendencie, subjektivity a milosti, kde v?etko vychádza od Boha a privádza  naspä? k Nemu“.

Milí priatelia, nech nám deň zasväteného ?ivota pomô?e, prostredníctvom modlitby, citlivo vníma? a kultivova? na?e vnútro, v ktorom prebýva Boh[1].

[1] Porov. Maurice Nédoncelle, ?Intériorité et vie spirituaelle“, in Dictionnaire de spiritualité XLVIII-XLIX, Paris 1970, 1889-1903.