Teologick¨¦ aspekty Jubilejn¨¦ho roka (3)
Ka?dá východná cirkev sa rodí do konkrétnej kultúry a zárove¨¾ ju obohacuje prínosom evanjelia. Ni??ie sa pokúsime ponúknu? nieko?ko podnetov, ktoré mô?u s ú?itkom vyu?i? v?etky východné katolícke cirkvi, pri?om ich prispôsobia svojmu ?pecifickému kontextu a citlivosti.
?as zmierenia a pokánia
?as a obrátenie sú úzko prepojené od samého za?iatku ohlasovania evanjelia v posolstve Jána Krstite?a: ?Robte pokánie, lebo sa priblí?ilo nebeské krá?ovstvo!¡° (Mt 3, 2). To, ?o chcel Predchodca, ako ho rád nazýva kres?anský Východ, nazna?i?, nebola v prvom rade výzva k askéze, ale k obráteniu, teda k radikálnej zmene spôsobu myslenia a videnia vecí, ?o je skuto?ným cie?om ka?dého asketického záväzku (porov. Rim 12, 2).
Východná spiritualita sa ve?a venuje postoju nazývanému penthos: súcit, ?útos?, pla? nad vlastným hriechom a hriechom celého ?udstva: ?Ak hovoríme, ?e sme bez hriechu, klameme sami seba a nie je v nás pravda¡° (1 Jn 1, 8). Pokánie je v?ak spojené s obrátením: je to skuto?ne ovocie, ktoré pochádza z radosti z obrátenia. Bezplatné odpustenie, ktoré dáva Boh, vzbudzuje takú rados?, ?e hrie?ny ?lovek tú?i na ¨¾u odpoveda? zachovávaním sa ?istým od ka?dého hriechu so slzami pokánia a tým, ?e ponúkne odpustenie za urá?ky, ktoré utrpel.
Obrátenie nevyhnutne zah?¨¾a sklon k zmiereniu: ?Ak niekto hovorí: ?Milujem Boha¡® a nenávidí svojho brata, je klamár. Lebo kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, nemô?e milova? Boha, ktorého nevidí¡° (1 Jn 4, 20). Bez tohto zmierenia nielen s bratom, ale dokonca aj s nepriate?mi (porov. Mt 5, 43 - 47) sú na?e modlitby a liturgické obety pred Bohom bezcenné: ?Milosrdenstvo chcem, a nie obety¡°, povedal Je?i? nieko?kokrát (Mt 9, 13; 12, 7) a citoval proroka Ozeá?a (6, 6). Pánovo u?enie je e?te jednozna?nej?ie: ?Ak teda priná?a? svoju obetu na oltár a tam si spomenie?, ?e tvoj brat má nie?o proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom, cho? sa najprv zmieri? so svojím bratom a potom sa vrá? prinies? svoj dar¡° (Mt 5, 23 - 24).
U?enie cirkevných otcov o pokání vychádza z tohto Pánovho u?enia. Svätý Atanáz Sinajský (7. stor.) sa vo svojej homílii o posvätnej Synaxii vyjadruje takto: ?Neraz som po?ul mnohých ?udí hovori?: ,Ach, chudák ja, ako mô?em nadobudnú? spásu? Som príli? slabý na pôst, neviem bdie?, nie som schopný zachováva? panenstvo, nedoká?em sa vzda? sveta, ako mô?em získa? spásu?¡° Ako?¡° Uká?em vám: ¡°Odpustite a Boh vám odpustí (Lk 6, 37). Odpustite a bude vám odpustené: toto je krátka a rýchla cesta k spáse¡° (PG LXXXIX, 845a).
Jubileum s Bo?ou Matkou
Ak má Presvätá Bohorodi?ka na kres?anskom Východe absolútne výsadné postavenie, v jubilejnom roku sa to mô?e a musí zvlá?? zdôrazni?. V skuto?nosti Mária, celá Svätá, zohrala v ?ase spásy zásadnú úlohu: pri Vtelení prijala Bo?ieho Syna v mene svojho ?udu a ?udstva; porodiac ho pri pôrode ho predstavila svojmu ?udu a svetu; po?as celého svojho ?ivota, aj pod krí?om, sa dala do pokornej slu?by jeho spásonosného diela; a v predve?er Svätej Pä?desiatnice spolu s apo?tolmi prosila v modlitbe o potrebný dar Ducha Svätého (porov. Lumen gentium 56 - 59).
A zvlá?? dnes je pre nás cenný jej príhovor pod?a slov Svätého Otca Franti?ka v akte zasvätenia, ktorý jej slávnostne adresoval v spojení so v?etkými biskupmi a partikulárnymi cirkvami na svete: ?V biede hriechu, v na?ich námahách a slabostiach, v tajomstve neprávosti zla a vojny nám ty, svätá Matka, pripomína?, ?e Boh nás neopú??a, ale na?alej na nás h?adí s láskou, tú?i nám odpusti? a pozdvihnú? nás. On je ten, ktorý nám ?a dal a do tvojho Nepo?kvrneného srdca vlo?il úto?isko pre Cirkev a pre ?udstvo. Bo?skou dobrotou si s nami a aj v tých naju??ích zákrutách dejín nás ne?ne vedie?¡° (Bazilika sv. Petra, 25. marca 2022).
Vo svetskej tradícii kres?anského Východu patrí tajomstvo Márie k tajomstvu Krista a Cirkvi. Bo?ia Matka je vyzdvihovaná v neoddelite?nom vz?ahu s tým, ?o predstavuje zdroj jej úcty: jej úloha pri privádzaní Syna na svet. Nie je náhoda, ?e východná ikonografická tradícia takmer v?dy zobrazuje Máriu spolu s jej bo?ským Synom, ktorého stvorila ako ?ena a zveruje svoje deti ako matka. Dar bo?ského die?a?a je obrazom nádeje; aká je vä??ia rados? v ?ivote ako privíta? rozkvet nového ?ivota? A ak je týmto ?ivotom ?ivot Pána, ktorý nás miluje a ktorý ví?azí nad hriechom, smr?ou a strachom a na ktorého nám v?dy poukazuje jeho a na?a Matka, oslava Jubilea 2025 sa stane takpovediac aj Jubileom Presvätej, ktorá je znamením útechy a ikonou nádeje pre putujúci Bo?í ?ud, ako Hodigitria, sprievodky¨¾a na ceste spásy, a ukazujúca v?dy na svojho Syna a ná?ho Pána.
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
