杏MAP导航

Milí posluchá?i.

V predchádzajúcej ?asti sme sa spolo?ne zamý??ali nad historicko-biblickým aspektom Jubilea, v dne?nej ?asti si nie?o povieme o jeho symbole jednoty s Rímskou Cirkvou, o hodnote univerzálnosti, o jeho ekumenickom rozmere ako aj o Jubileu ako znamení nádeje.

Znak spolo?enstva s Rímskou cirkvou 

Z historických dôvodov sa Rím stal hlavným cie?om pútí na Západe, najmä odkedy sa s?a?il prístup veriacich do Jeruzalema a na sväté miesta. Slávnostné otvorenie prvého Svätého roka v histórii v roku 1300 z poverenia pápe?a Bonifáca VIII. a slávenie nasledujúcich jubilejných rokov sú pozna?ené silnou rímskou stopou. Jubileum roku 2025 bude preto osobitne vyjadrova? plné spolo?enstvo východných katolíckych cirkví s rímskym biskupom. To bude obzvlá?? intenzívne pre tieto spolo?enstvá, ktoré v?dy vzdávali a na?alej vzdávajú ve?ký hold udr?iavaniu tohto spolo?enstva. Zo slávnostného h?adiska bude v tejto súvislosti potrebné osobitne zoh?adni? dva aspekty: 

a) Svätý Otec je rímskym biskupom, nástupcom apo?tola Petra, a teda ú?astníkom primátu, ktorý mu Pán udelil pre slu?bu v?eobecnej Cirkvi. Plné spolo?enstvo východných katolíckych cirkví bude zvýraznené stretnutím ich pútnikov s rímskym biskupom. Miestne slávenia v?ak budú pre?íva? aj ako znak tohto spolo?enstva so Svätým Otcom. 

b) Významné kres?anské spomienky, ktorých je Rím strá?com: predov?etkým tie na blahoslavených apo?tolov Petra a Pavla, ktorí v ňom hlásali radostnú zves? a svojou mu?eníckou smr?ou vydali verné svedectvo o Pánovi Je?i?ovi, posvätili zem vlastnou krvou; potom krvou nespo?etných mu?eníkov, ktorí po?núc rímskymi protomu?eníkmi (1. storo?ie) vyznávali vieru v Krista svojím slovom, ?ivotom a obetou svojej existencie. Medzi týmito mu?eníkmi mnohí pochádzajú z Východu, ?o je znakom univerzálneho spolo?enstva jednej Kristovej Cirkvi in confessione fidei et in effusione sanguinis.

Hodnoty univerzálnosti 

Jedine?ný stav mesta, skuto?nos?, ?e je biskupským sídlom pápe?a, a to, ?e jubileum sa slávi sú?asne v Ríme, vo Svätej zemi a v miestnych cirkvách, prispievajú k tomu, ?e oslavy majú vysoko univerzálnu hodnotu. Cirkevné podujatia Svätého roka, a najmä liturgie pre?ívané s príkladnos?ou, budú nástrojom spolo?enstva pre celú Cirkev, aby miestne cirkvi pri slávení jedného Kristovho tajomstva zakúsili jednotu viery.

?al?ím znakom univerzálnosti bude pluralita tých, ktorí sa zú?astnia na rímskych oslavách jubilea, pochádzajúcich z rôznych národov a tie? z rôznych východných cirkví. Komunika?né prostriedky budú môc? do istej miery umo?ni? túto ú?as? aj tým, ktorým bude znemo?nená fyzická prítomnos?. Univerzálnos? v?ak bude zvidite?nená rozmanitos?ou liturgických slávení rôznych cirkví aj v Ríme. Kalendár Svätého roka nemohol ignorova? túto obdivuhodnú mnohotvárnos? modlitebných foriem, zjednotených v dokonalom spolo?enstve viery, aby sa e?te lep?ie prejavila katolicita Cirkvi. Z tohto dôvodu sa plánujú slávenia vo východných liturgiách (arménskej, byzantskej, alexandrijsko-koptickej, alexandrijsko-etiópskej, sýrsko-antiochijskej, sýrsko-orientálnej, chaldejskej).

Ekumenická citlivos? 

Ekumenická úzkos? nemô?e by? tomuto ve?kému jubileu cudzia. Východným katolíckym biskupom Európy, ktorí sa zi?li v Ríme (12. - 14. septembra 2019), adresoval Svätý Otec Franti?ek prorocké slová: ?Dnes, ke? príli? ve?a nerovností a rozdelení ohrozuje mier, cítime sa by? povolaní by? remeselníkmi dialógu, podporovate?mi zmierenia, trpezlivými budovate?mi civilizácie stretnutia, ktorá chráni na?u dobu pred ne?útostnos?ou konfrontácie. Zatia? ?o sa mnohí nechávajú vtiahnu? do ?pirály násilia, do za?arovaného kruhu nárokov a neustálych vzájomných obvinení, Pán chce, aby sme boli tichými rozsieva?mi evanjelia lásky. Bu?te v kres?anskej rodine tými, ktorí sa s poh?adom na ?Boha v?etkej útechy“ (2 Kor 1, 3) usilujú zahoji? rany minulosti, prekona? predsudky a rozdelenia, da? nádej v?etkým tým, ?e krá?ajú bok po boku so svojimi nekatolíckymi bratmi a sestrami“.

Predtým svätý Ján Pavol II. vyhlásil: ?Hriech ná?ho rozdelenia je ve?mi vá?ny: cítim potrebu zvý?i? na?u spolo?nú otvorenos? vo?i Duchu, ktorý nás volá k obráteniu, k prijatiu a uznaniu druhého v bratskej úcte, k novým odvá?nym gestám, schopným potla?i? ka?dé poku?enie k ústupu“ (Východný apo?tolský list Lumen 17). 

Pod?a ?elania Svätého Otca a celej Cirkvi kalendár Svätého roka stanovil niektoré dôle?ité ekumenické stretnutia. Východné katolícke cirkvi sú tie? pozvané, aby spolu s ostatnými kres?anmi, najmä s tými, ktorí patria k tej istej cirkevnej tradícii, h?adali mo?né formy spolo?ného slávenia Svätého roka, ktoré sa mô?u sta? príle?itos?ou na stretnutie, modlitbu a dialóg. Vzh?adom na kajúcny aspekt jubilea, okrem individuálneho obrátenia, by bolo dobré, aby cirkvi pestovali city a slávili znamenia odpustenia, ktoré boli dané a prijaté, o to prorockej?ie v ?asoch konfliktov, ktorými ?udstvo v sú?asnosti prechádza.

?ivé znamenie nádeje 

Sklamanie, prázdnota nádeje a pocit neustálej neistoty sú zlom na?ej doby, ?iasto?ne dôsledkom tragickej ilúzie, ke? ?lovek vkladá nádej len do toho, ?o má (porov. Lk 12, 19). Do Úzkosti ?loveka Cirkev ponúka dôvody na nádej, poukazujúc na Krista. V ňom, prameni a základe nádeje, je zakorenená existenciálna orientácia veriaceho, v ňom je ukotvená dôveryhodnos? kres?ana, radostného vo viere, nad?eného v láske, dychtivého vydáva? svedectvo o tom, ktorý zmenil jeho ?ivot.

Z tohto h?adiska ?najpresved?ivej?ie svedectvo o tejto nádeji nám ponúkajú mu?eníci, ktorí sa vo svojej viere v zm?tvychvstalého Krista dokázali neochvejne zriec? vlastného ?ivota, aby nezradili svojho Pána. Sú prítomní vo v?etkých storo?iach a v na?ich dňoch sú po?etní, mo?no viac ako kedyko?vek predtým, ako vyznáva?i ?ivota, ktorý nepozná konca. Musíme si vá?i? ich svedectvo, aby na?a nádej bola plodná“ (Spes non confundit, 20). Vä??ina východných cirkví sú cirkvi mu?eníkov, svedkovia nádeje, vsadení do tej istej dráhy, ktorá nás cez ?as pozemskej púte vedie k stretnutiu so Zm?tvychvstalým Pánom, o?ivení dôverou vyjadrenou v ?alme 71: ?K tebe, Pane, sa utiekam, nikdy nebudem sklamaný“.

Nádej je teda teologickou cnos?ou, ktorá ?dáva orientáciu, nazna?uje smer a cie? existencie viery. Preto nás apo?tol Pavol vyzýva, aby sme sa radovali z nádeje“ (Spes non confundit, 18), ktorá ?loveka vykupuje zo strachu a oslobodzuje ho. Teda ?na základe nádeje, v ktorej sme boli spasení, pri poh?ade na plynúci ?as máme istotu, ?e dejiny ?udstva a dejiny ka?dého z nás nesmerujú k slepej uli?ke alebo temnej priepasti, ale smerujú k stretnutiu s Pánom slávy. ?ime teda v o?akávaní jeho návratu a v nádeji, ?e v ňom budeme ?i? naveky: v tomto duchu si robíme vlastné úprimné zvolanie prvých kres?anov, ktorým sa kon?í Sväté písmo: ?Prí?, Pane Je?i?u!“ (Spes non confundit, 19).

Tu je podstata kres?anskej nádeje: aj ?tvárou v tvár smrti, kde sa zdá, ?e v?etko kon?í, dostávame istotu, ?e v?aka Kristovi, jeho milosti, ktorú nám odovzdal v krste, ??ivot nie je odňatý, ale premenený‘, nav?dy. V krste, vlastne pochovaní spolu s Kristom, dostávame v ňom vzkriesený dar nového ?ivota, ktorý rúca múr smrti a robí z neho prechod do ve?nosti“ (Spes non confundit, 20). Nádej nás vedie k tomu, aby sme si v srdci predstavili istú a ute?ujúcu prítomnos? spravodlivého Sudcu, ktorý neodsúdi cudzolo?nú ?enu a obnoví ju pre nový ?ivot (porov. Jn 8, 11); Majstra, ktorý ponúka bohatému mladíkovi mo?nos? premeni? svoj ?ivot na cestu plnú naplnenia: ?Po?! Nasleduj ma!“ (Mt 19, 21; Mk 10, 21); o Ukri?ovanom, ktorý na troskách pomýleného ?ivota otvára kajúcemu lotrovi brány raja (porov. Lk 23, 43).

 Je vo svete, v ktorom ?ijeme - uprostred vojen, nespravodlivosti, násilia - e?te mo?né dúfa?? Jubileum, ktoré je teraz pred nami, nás pozýva poveda? rozumné áno, preto?e odpove?ou je Kristus.