杏MAP导航

Benedetta Capelli, Zuzana Klimanová – Vatican News

?Sú dve veci, ktoré sa nedajú oddeli?: odpustenie dané a odpustenie prijaté. Mnohokrát je za?ité zlo také ve?ké, ?e 

schopnos? odpusti? sa zdá ako výstup na obrovskú horu. Av?ak sami to nedoká?eme, potrebujeme Bo?iu milos?, mali by sme o ňu prosi?“. To sú slová pápe?a Franti?ka z generálnej audiencie 18. marca 2020. Tento odkaz obsahuje aj príbeh duchovného otca Pera Mili?evi?a z Mostaru, mesta, ktorému chorvátske jednotky v roku 1993 zbúrali jeho symbol, starý most. Boli to dramatické ?asy, ke? bol Mostar rozdelený na dve ?asti medzi jednotky bosnianskych Chorvátov, ktorí okupovali západnú ?as?, a armádu Republiky Bosna a Hercegovina na východe, kde ?ili bosnianski moslimovia.

Padnutie do tmy

I?lo o konflikt bratov, ktorý otriasal vtedaj?ou Juhosláviou a ktorý sedemro?ný chlapec Pero nechápal. Rozumel v?ak hojným a trpkým slzám, ktoré ronila jeho matka a ktoré sa jeho príbuzní márne sna?ili osu?i?. Otec Pero v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas - Vatican News po?as stretnutia v Rimini povedal: ?V roku 1993 som za jeden deň stratil osem ?udí z mojej rodiny. Zomrel mi otec, moja teta videla zomrie? tri svoje deti, ?al?ia teta pri?la o syna, ?al?iu tetu zabili...“ Tým sa to nekon?í. Malý Pero bol spolu s ostatnými odvedený do koncentra?ného tábora, kde zostal sedem mesiacov.

Oáza pokoja

O dva roky bol Pero spolu s ?al?ími de?mi z Mostaru odvezený na mesiac do Talianska. Do Termoli ich priviezol kňaz Benito Giorgetta, ktorý bol tie? prítomný na Mítingu v Rimini. ?I?iel som ich osobne vyzdvihnú?, po celom byrokratickom procese získavania povolenia.“ 

Kňaz hovoril o svojej ve?kej ?tú?be ponúknu? oázu pokoja týmto utrápeným de?om“. ?Spomínam si na ich strach, ke? vybuchoval ohňostroj - schovávali sa, preto?e pre ne to boli zvuky smrti a pre nás zvuky radosti“. Otec Pero vyjadril svoju v?a?nos? za rodiny, ktoré vtedy deti prijali. Ako uviedol, boli istým spôsobom ?misionármi, ktorí evanjelizovali svojím svedectvom ?ivota“.

Láska, ktorá nezabúda

Deti sa vrátili do Mostaru a v priebehu plynúcich rokov sa museli konfrontova? s utrpením a námahou v snahe o nápravu medzi?udských vz?ahov a tie? nastúpi? na cestu uzdravovania. Pero si vybral seminár v Záhrebe. Na nieko?ko rokov sa vrátil do Talianska, aby dokon?il ?túdium. Na?iel aj rodinu, ktorá ho ako die?a na mesiac hostila a pýtal sa na otca Benita, ale ve?a sa o ňom nedozvedel. Ke? sa v?ak vrátil do Ríma, prijal od neho telefonát a otec Benito ho pozval do Termoli, aby spolu slávili svätú om?u. ?Láska sa nedá zabudnú?“, hovorí otec Pero.

?Viem, kto zabil môjho otca...“

Po?as v?etkých tých rokov svetlo evanjelia osvet?ovalo srdce mladého kňaza, stretnutie s tou najvä??ou Láskou v ňom uskuto?nilo revolúciu, ktorá ho otvorila pre odpustenie. ?Tak ako Boh odpú??a, aj my musíme odpú??a?. Viem, kto mi zabil otca, ale nemô?em ?i? v pomste“, hovorí otec Pero. ?Keby som cítil zá??, nebol by som Bo?ím ?lovekom. Sme ?udia, robíme chyby, narodili sme sa na tom istom mieste, nie sme príli? odli?ní“. To je ve?ká lekcia, ktorú boles? priniesla do ?ivota otca Pera: odpustenie je cesta k uzdraveniu i k tomu, aby sme na druhého ?loveka h?adeli ako na skuto?ného brata.