Kardin¨¢la Jozefa Tomka pochovali v Ko?ickej katedr¨¢le
Pri svätej om?i o 11. hodine v Ko?ickej katedrále bol hlavným celebrantom pra?ský emeritný arcibiskup kardinál Dominik Duka, po boku s emeritným krakovským arcibiskupom kardinálom Stanis?awom Dziwiszom a ma?arským prímasom, ostrihomsko-budape?tianskym arcibiskupom Pétrom Erd?. Pohrebný obrad v závere slávnosti viedol miestny arcibiskup metropolita Bernard Bober.
Uprostred gotickej krásy Dómu sv. Al?bety zazneli modlitby a spevy, ako aj svedectvá o vzore, aký kardinál Tomko zanechal pre budúce generácie. Do dejín Slovenska i celej Cirkvi sa zapísal vierou, ?udskos?ou, významnou slu?bou pápe?om a univerzálnej Cirkvi, vernos?ou slovenským a cyrilometodským kore¨¾om i bratským vz?ahom vo?i iným národom.
Koncelebrujúci k¨¾azi v po?te 350 zaplnili takmer polovicu katedrály. Mnohí veriaci sledovali slávnos? v okolí chrámu. Pri pohrebnej om?i vo fialových rúchach bola rakva umiestnená pred oltárom, so zapálenou ve?kono?nou sviecou. Tvár zosnulého sprítom¨¾oval jeho ve?ký portrét s biskupskou mitrou na hlave.
Cirkevných i ?tátnych predstavite?ov, medzi ktorými boli aj prezidentka Zuzana ?aputová, predseda Národnej rady Boris Kollár a predseda vlády Eduard Heger, na slávnosti privítal ko?ický pomocný biskup Marek Forgá?. Spolu s biskupmi z okolia, vrátane Ukrajiny, privítal aj ekumenických hostí a zástupcov ?idovskej nábo?enskej obce. V zhroma?dení nechýbali bývalí prezidenti Andrej Kiska a Rudolf Schuster.
Kardinál Dominik Duka sa v homílii podelil s osobnými spomienkami na kardinála Jozefa Tomka a poukázal na viaceré aspekty jeho osobnosti, ktoré ?aleko presahujú rámec jeho rodného Slovenska. Okrem iného uviedol:
??o mali spolo?né Wojty?a a Tomko? Poznanie dvoch diktatúr, ktoré sa sna?ili zvráti? Bo?í poriadok, zbavi? ?loveka, národy a ?táty ich slobody a utvori? z nich poslu?nú masu novodobých otrokov ideológie. Otcovi kardinálovi pripadla iná úloha, a dovolím si poveda?, úloha druhého mu?a Cirkvi. Je vymenovaný za prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov.
Bol synom národa, ktorý nielen?e nevlastnil kolónie, ale vedel, ?o znamená strata suverenity a nedostatok národnej a politickej slobody. To boli najhlavnej?ie témy, ktoré hýbali dvoma tretinami sveta, a tu kardinál Jozef Tomko zastával úrad ?udovo nazývaný ??ervený pápe?¡°.
Áno, on mal hlavné slovo pri výbere a menovaní biskupov,
pri zria?ovaní nových diecéz a pri ur?ovaní základných podmienok a vz?ahov medzi Svätou stolicou a miestnymi cirkvami v Afrike, Ázii a iných regiónoch. Bola to ve?ká príprava na rozvoj Cirkvi v tých oblastiach, ktoré dnes plne reprezentujú na?u Cirkev.¡±
?alej kardinál Duka pripomenul pôsobenie Jozefa Tomka e?te ako vicerektora a ekonóma ?eskoslovenského pápe?ského kolégia Nepomucenum v Ríme:
?To mohlo existova? aj v?aka nemu a slovenskej emigrácii, jej ve?kolepej hospodárskej a finan?nej podpore. Tak ako by ná? spolo?ný ?tát v roku 1918 nevznikol, keby nebolo Clevelandskej, Chicagskej a Pittsburskej deklarácie, ke? nemo?no poprie? významnú a rozhodujúcu pomoc slovenských k¨¾azov v USA.
Vieme, ?e práve východ Slovenska, rodisko otca kardinála, má ve?ké spojenie s rodákmi spoza oceánu. To ho viedlo aj k zalo?eniu Ústavu svätých Cyrila a Metoda v Ríme v roku 1959, ke? tento ústav znamenal pre slovenský katolicizmus ve?kú podporu aj v príprave a formácii k¨¾azského dorastu. To sú skuto?nosti, ktoré nemô?em vynecha? a musím ich s ú?asom obdivova?.¡°
Popri celo?ivotnej plodnej ?innosti kardinál Jozef Tomko zanechal predov?etkým príklad k¨¾azského ?ivota. Kazate? to pripomenul cez svedectvo blízkej osoby:
?Rád by som zacitoval pani Dagmar Halasovú, man?elku ná?ho prvého spolo?ného ve?vyslanca pri Svätej stolici po roku 1989, ktorá u? takmer tridsa? rokov s obdivom hovorí: ?Áno, je to Kristov k¨¾az.¡° A ke? pochválila homíliu otca kardinála, povedal: ?Ale, pani Dagmar, keby som neveril tomu, ?o konám, nemohol by som ?i?.¡°
Na záver svojej homílie vyslovil kardinál Duka slová po?akovania aj v mene svojich predchodcov:
?Dovo?te mi, aby som sa na záver po?akoval ako nástupcovi kardinála Jozefa Berana, ktorý svojho ?asu s otcom kardinálom Jozefom Tomkom zdie?al rímsky exil, ako nástupcovi kardinála Franti?ka Tomá?ka, ktorý, ako zaznamenávajú kroniky spravodajských slu?ieb, sa mnohokrát radil s kardinálom Tomkom o postupe, ako ?alej pracova? pre slobodu Cirkvi a na?ich národov.
Sám by som chcel po?akova? za v?etky stretnutia, za jeho otcovské, ale ve?mi hlboké rady a ponau?enia, a dovolím si poveda?, za jeho priate?stvo. Medzi nami bola nielen nerovnos? veku, ale aj skúseností, a preto mô?em poveda?, ?e ?iak zostane svojmu u?ite?ovi v?dy v?a?ný.
Otec kardinál Jozef, Pán Boh zapla? za v?etko, ?o si vykonal pre Kristovu cirkev, pre na?e cyrilometodské zeme. Právom nesie? spolu so sv. Jánom Pavlom II. podiel na návrate slobody, za ktorú v?a?íme v?emohúcemu a milosrdnému Bohu, príhovoru Matky ná?ho Pána Je?i?a Krista Sedembolestnej a na?im svätým ochrancom, svätým Cyrilovi a Metodovi. Pán Boh zapla?!¡°
V závere svätej om?e sa prihovorila prezidentka Slovenskej republiky Zuzana ?aputová. Pripomenula slová zosnulého kardinála: ?Hoci som ne?il na Slovensku, ?il som pre Slovensko¡°. Jeho odkaz vyjadrila týmito slovami:
?Zapísal sa do dejín ako Slovák s doteraz najvy??ím postavením vo vatikánskej cirkevnej hierarchii, ale zárove¨¾ je zapísaný v na?ich srdciach ako ten, kto nám dodával optimizmus a nádej.¡°
Prezidentka ?aputová si zaspomínala aj na osobné stretnutie s kardinálom Tomkom pri svojej náv?teve Vatikánu v decembri 2020:
?Vkladal do viery srdce, dával jej skuto?ný ?udský rozmer. Pova?oval za jej poslanie ?udí posil¨¾ova? a zbli?ova?. Viera v jeho chápaní vychádzala predov?etkým z dôvery a lásky. A bolo v nej miesto aj pre ateistov ?i stúpencov iných nábo?enstiev. Potvrdzujú to aj jeho slová: ?Ekumenizmus je pre nás veriacich povinnos? viery. Je prianím Je?i?a Krista: aby v?etci jedno boli¡°.
Dovo?te mi pri rozlú?ke s kardinálom Tomkom adresova? mu naposledy slová úcty a obdivu: Va?a Eminencia, ?akujem Vám za v?etko, ?o ste urobili. Verím, ?e Vá? odkaz a Vá? duch, ktorým ste nás obdarovali, nám pomô?e prejs? aj dne?nými ?a?kými ?asmi. Pomô?e nám spája? sa, rozumie? si, správa? sa k sebe oh?aduplne a ?udsky. O?iví v nás i medzi nami vzájomný re?pekt, súcit a lásku k blí?nemu. Va?e posolstvo nás bude vies? ako hlas srdca, viery a svedomia.¡°
Chargé d¡¯affaires Apo?tolskej nunciatúry v Slovenskej republike Mons. Andrij Jev?uk pre?ítal kondolen?ný telegram Svätého Otca Franti?ka, ktorý adresoval v de¨¾ úmrtia kardinála Jozefa Tomka Mons. Bernardovi Boberovi, ko?ickému arcibiskupovi:
?Ke? som sa dozvedel správu o úmrtí kardinála Jozefa Tomka, významného syna tamoj?ej zeme, chcem vyjadri? jeho príbuzným, Vám, k¨¾azskému zboru a v?etkým veriacim svoju blízkos? a svoju sústras? so ?ia?om, ktorý zasiahol celé cirkevné spolo?enstvo a slovenský národ.
Pri spomienke na tohto vá?eného a múdreho brata, ktorý s oporou v hlbokej viere a s prezieravým poh?adom slú?il s pokorou a sebazriekaním evanjeliu a Cirkvi, myslím s v?a?nos?ou na jeho dlhú a plodnú prácu v rámci Svätej stolice, ako usilovný a rozvá?ny spolupracovník mojich predchodcov.
Myslím tie? na jeho ducha modlitby, ktorý ho viedol aj v pokro?ilom veku k vytrvalému odriekaniu ve?ernej modlitby ru?enca na Námestí sv. Petra, ?ím dával pútnikom i turistom pekné a verejné svedectvo lásky k Panne Márii.
Prosím Pána, aby prijal tohto svojho verného slu?obníka do nebeského Jeruzalema, a zo srdca ude?ujem svoje po?ehnanie v?etkým, ktorí pla?ú nad jeho odchodom, s v?a?nos?ou vo?i Milosrdným sestrám sv. Vincenta de Paul ¨C satmárkam, ktoré ho opatrovali so v?etkou starostlivos?ou.
Pápe? Franti?ek¡±.
V mene rodákov z Udavského sa lú?il starosta obce Peter Hudák:
Ko?ický arcibiskup metropolita Bernard Bober na záver po?akoval trojici prítomných kardinálov. Cez vlastné svedectvo pripomenul vz?ah kardinála Jozefa Tomka ku katedrále, ktorá bude jeho miestom posledného odpo?inku. Jeho slová priná?ame v audiopodobe:
Mons. Bober ocenil aj slová prezidentky ?aputovej a osobitne po?akoval sestrám z Kongregácie milosrdných sestier sv. Vincenta de Paul, ktoré boli kardinálovi oporou a pomocou v Ríme: sestre Júlii Kolumberovej, sestre Irene Kopanicovej a sestre Pavle Draganovej.
Rakvu s telesnými pozostatkami kardinála Jozefa Tomka po skon?ení slávnosti umiestnili v krypte pod hlavným oltárom katedrály, ktorú sprístupnia verejnosti.
Na obradoch poslednej rozlú?ky sa zú?astnila aj delegácia Konferencie slovenského kléru v USA - k¨¾azi Robert Siffrin a Peter Polando.
-jb-
Aktualizované: 26.8.2022, 9:26
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
