杏MAP导航

Redaktorka zo ?panielskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Mabel Griselda Mutualová za?ala rozhovor s provinciálom kanadských jezuitov otázkou, ?i pod?a neho pápe?ove slová na apo?tolskej ceste ?menia perspektívu toho, ?o sa doteraz urobilo pre zmierenie a uzdravenie, alebo naopak, dávajú jej nový impulz“?

Páter Gilles Mongeau SJ odpovedá:

?Nádejame sa, ?e pápe?ov duch, vyjadrený v jeho vyhláseniach, pomô?e doda? novú energiu pohybu k zmiereniu medzi Cirkvou a domorodými komunitami na území, ktoré dnes nazývame Kanada. Samozrejme, nie v?etci budú z pápe?ovej náv?tevy alebo jeho slov nad?ení, ale pravdepodobne budeme svedkami ove?a vä??ieho prílevu energie.

Pápe?ove slová idú v jednej línii s tým, ?o sme videli po?as jeho stretnutia s delegáciami pôvodných obyvate?ov v Ríme na prelome marca a apríla tohto roku. Bola to rovnaká atmosféra a osobný prístup pápe?a Franti?ka, ktorý, ako dúfame, bude ma? dnes významný vplyv. Je to v súlade aj s tým, ako organizátori prezentovali samotnú náv?tevu. Na venovanej náv?teve sa vysvet?uje, ?e to bude pre neho predov?etkým jedine?ná príle?itos? opä? po?úva? a vies? dialóg s domorodým obyvate?stvom, by? mu nablízku a zaobera? sa dôsledkami kolonizácie a ú?as?ou Cirkvi na prevádzke reziden?ných ?kôl  v celej Kanade.

Dôle?ité je tie? pripomenú?, 

?e pápe? nav?tevuje pôvodné obyvate?stvo, nie Kanadu ako takú.

Ako sme videli po?as stretnutia pápe?a s delegáciami pôvodných obyvate?ov v Ríme, významný vplyv bude ma? atmosféra a osobný postoj pápe?a Franti?ka. Po?as tohto tý?dňa bude dôle?ité po?úva? nielen pápe?ove prejavy (preto?e jeho slová budú starostlivo volené), ale aj jeho neformálne komentáre a reakcie, ako aj reakcie domorodého obyvate?stva a postoj davov. Treba poznamena?, ?e na podujatiach sú samozrejme vítaní aj nekatolíci.“

Pápe? Franti?ek v pondelok opätovne potvrdil dôle?itos? udr?iavania pamiatky detí, ktoré nav?tevovali reziden?né ?koly, preto?e ?zabudnutie vedie k ?ahostajnosti“. ?o hovoríte na slová Svätého Otca?

?Tieto slová Svätého Otca sú významné. Je potrebné ma? na pamäti, ako politika asimilácie a odcudzenia, ktorej sú?as?ou bol aj systém reziden?ných ?kôl, bola a je na?alej pre pôvodné komunity zni?ujúca. Fyzické, sexuálne a psychické násilie, ktorému bolo vystavených pribli?ne 150 000 ?tudentov reziden?ných ?kôl, na?alej ovplyvňuje ich rodiny. Trauma je medzigenera?ná.

Sily a ?truktúry, ktoré viedli k tomuto zneu?ívaniu, 

z kanadskej spolo?nosti nezmizli; jednou z naj?a??ích právd, s ktorými sa treba konfrontova?, je jednoduchý fakt, ?e potomkovia osadníkov a nových pris?ahovalcov na?alej profitujú z ekonomickej a politickej nespravodlivosti páchanej na pôvodnom obyvate?stve.

To, ?o je potrebné, je hlboká transformácia vz?ahov, ktoré tvoria kanadský národ, a to na kultúrnej, politickej, hospodárskej a medzi?udskej úrovni. Tento druh transformácie mô?e by? poháňaný len skuto?nou láskou k blí?nemu, a aby som mohol uzna? svoju domorodú sestru a brata za blí?neho, musím ma? ozajstný vz?ah k ich ?itej realite.

Pamä? ?ivým spôsobom sprítomňuje reality minulosti, nie preto, aby vo mne prebúdzala pocit viny, ale aby vyvolala súcit a lásku, aby mi dala ?ivé vedomie, ?e toto je moja sestra, môj brat. Iba tento druh energie mô?e podnieti? potrebné hlboké obrátenie. Zabúdanie vedie k ?ahostajnosti a ?ahostajnos? znamená, ?e sa ni? nezmení. Ospravedlnenie sa Svätého Otca je krokom vpred v h?adaní pravdy, spravodlivosti a zmierenia, ale je to len za?iatok. Je potrebné pokra?ova? v konkrétnych krokoch.“

Ko?ko reziden?ných ?kôl prevádzkovali jezuiti?

?Prevádzkovali sme jednu ?kolu v Spanishi v Ontáriu od roku 1845 do roku 1958, ke? bola zatvorená. Jej identita a poslanie sa v priebehu rokov vyvíjali.“

Aké druhy zneu?ívania sa v týchto ?kolách vyskytli?

?To závisí od ?koly. Zneu?ívanie má najmä tri formy: ve?mi tvrdé fyzické tresty, ktoré by sa dali nazva? fyzickým zneu?ívaním; sexuálne zneu?ívanie; a potom kultúrna genocída, ktorá je hlavným zneu?ívaním, o ktorom sa dnes uva?uje. Bolo to ubli?ovanie, ktoré zostalo ?a?i? nielen tieto konkrétne deti, ale aj v?etky tie, ktoré sa narodili do ich rodín po nich. Tieto deti u? neboli viac spojené so svojimi rodinami. Trauma zo straty kultúry, jazyka, je hlboká a ovplyvňuje ?al?ie generácie. Jeden z pre?iv?ích povedal: ?Nikdy som nemal skuto?ného otca, tak?e som nevedel, ako by? otcom pre svoje deti.“ To sa dotýka hlbokej psychologickej skuto?nosti.“

Ako dnes rozvíjate domorodú slu?bu? Boli tu v posledných rokoch nejaké zmeny?

?V posledných rokoch, a najmä od z roku 2015, sa vplyv domorodého obyvate?stva na jezuitov v Kanade roz?íril a preh?bil. Tu je nieko?ko príkladov. Pokia? ide o vzdelávanie, aktívne podporujeme dve stredné ?koly, ktoré sa zameriavajú predov?etkým na deti pôvodných obyvate?ov. Venujú ve?a pozornosti jednotlivým ?iakom a ich rodinám a vyu?ujú domorodé kultúrne a duchovné tradície. Tieto dve ?koly sa tie? zaviazali podporova? svojich ?iakov aj po ukon?ení ?túdia. Dúfame, ?e pomô?eme zmierni? bariéry a rozdiely vo vzdelávaní a zamestnanosti medzi domorodými a nedomorodými obyvate?mi krajiny.

Pokia? ide o jazyk a kultúru, podporujeme pou?ívanie domorodých jazykov a ceremónií v katolíckej duchovnej slu?be. Tie? sprístupňujeme bádate?om aj historické jazykové zdroje v na?ich archívoch. Pokia? ide o prístup k záznamom o reziden?ných ?kolách, podporili sme prácu Komisie pre pravdu a zmierenie pri uchovávaní záznamov a spisov zo Reziden?nej ?koly v Spanishi.“

Ako sa jezuiti podie?ali na procese zmierenia medzi Katolíckou cirkvou a pôvodným obyvate?stvom Kanady a aké vidíte ovocie?

?Úloha jezuitov v ?ir?om procese zmierenia medzi Cirkvou v Kanade a pôvodným obyvate?stvom siaha do polovice 90. rokov 20. storo?ia. Cirkev ako celok bola pomalá so za?atím skuto?ného procesu zmierenia, s výnimkou nieko?kých biskupov. Jezuiti sa mohli zapoji? skôr, hoci nie sme nevyhnutne príkladom na nasledovanie. Ale ospravedlnili sme sa, zaplatili sme od?kodné a na?e vz?ahy s niektorými domorodými skupinami sa v?aka tomu preh?bili a roz?írili. Ospravedlni? sa a pokúsi? sa o zmierenie je bolestivé, ale stojí to za to.

Uvedomujeme si, ?e sme naozaj sami sebou vtedy, ke? sme v správnom vz?ahu s domorodým obyvate?stvom.“

Aký je dnes vz?ah medzi Spolo?nos?ou Je?i?ovou a pôvodnými obyvate?mi?

?Na?e vz?ahy s niektorými domorodými skupinami sa od za?iatku úsilia o zmierenie preh?bili a roz?írili. Cítime sa povolaní a zaviazaní na?úva?, by? s nimi. Chceme nielen slú?i?, ale aj na?alej sa u?i?, ako vyzerá Kanada z poh?adu pôvodných obyvate?ov, a pochopi?, ?o znamená by? spojencami a priate?mi. Táto tú?ba vedie na?e úsilia.

Povedal by som tie?, ?e si uvedomujeme aj isté zaostávanie alebo priepas? medzi na?ou tú?bou a na?ou ?itou realitou. Povzbudzujeme jezuitov a partnerov k úprimným rozhovorom o tom, ako sú na?e komunity a apo?toláty ?asto vnímané ako miesta privilégií, aby sa mohli viac a viac stáva? miestami otvorenosti, pohostinnosti a priate?stva s tými, ktorí sú vyra?ovaní.“

Jednou z úloh, ktoré realizujete, je dekolonizácia. Je to cie?, ktorý sa darí plni?? Akým spôsobom to robíte?

?Komisia pre pravdu a zmierenie vyzvala cirkvi, aby vypracovali stratégie vzdelávania o role cirkví pri kolonizácii. Na túto výzvu sme reagovali rôznymi spôsobmi. V septembri 2019 kanadský provinciál, páter Erik Oland SJ, poveril jezuitského kňaza, aby na plný úväzok pracoval na propagovaní ná?ho záväzku z roku 2015, aby sme sa medzi jezuitmi systematickej?ie usilovali o dekolonizáciu, tým, ?e budeme povzbudzova? na?e apo?tolské diela, aby rozvíjali vz?ahy s domorodým obyvate?stvom, komunitami a organizáciami.

V rámci tohto úsilia sa jezuiti vo forma?nej príprave zapájajú do získania skúseností pod vedením domorodých star?ích. ?koly sú zodpovedné za za?lenenie tejto histórie do svojich vyu?ovacích programov. Pomohli sme tie? zorganizova? tý?denný intenzívny teologický kurz na Univerzite sv. Pavla v Ottawe na tému ?Cirkev a zmierenie s pôvodným obyvate?stvom“. Zi?lo sa na ňom mnoho domorodých aj nedomorodých osôb, najmä katolíkov, ktorí sú aktívni v práci na zmierení v celej krajine.

Spolu s domorodými i nedomorodými kres?anmi tie? skúmame spôsoby dekolonizácie v praktizovaní kres?anskej viery a povzbudzujeme katolíkov v Kanade, aby ocenili bohatstvo domorodých spiritualít. Tým najdôle?itej?ím je to, ?e pokra?ujeme vo vz?ahu s domorodým obyvate?stvom cez domorodé katolícke farnosti v okolí Georgian Bay a Thunder Bay, tak i cez Kateri Native Ministry (domorodú duchovnu slu?bu) v Ottawe, ako aj prostredníctvom stredných ?kôl v mestách Regina a Winnipeg.“

Uznanie prítomnosti Boha v domorodých spiritualitách a obradoch je dôle?itým krokom k integrácii. Ako vidíte tento proces v Kanade?

?Tento proces sa vá?ne za?al koncom 80. rokov 20. storo?ia v domorodých farnostiach a v centrách, ako je Anishinabe Spiritual Centre, ktoré vedú jezuiti v Espanole v Ontáriu. Je to proces, ktorý stále pokra?uje a ktorý si vy?aduje pozorné po?úvanie star?ích a domorodých katolíkov. Domorodé obyvate?stvo musí v tomto procese prevzia? vedúcu úlohu, aby sa predi?lo privlastneniu a deformácii kultúry, ?o by bolo len ?al?ou formou kolonializmu. Domorodé spirituality sú obzvlá?? ?ivé uvedomovaním si hlbokého vz?ahu k prírodnému prostrediu, a dialóg s týmito tradi?nými spiritualitami nás nau?il ve?a o tom, aká by mohla by? ekologická spiritualita v Cirkvi.“

-mh, jb-