杏MAP导航

Katolíci na území Grécka len 1,22 percenta obyvate?stva, v takmer 11-miliónovej krajine ich celkový po?et predstavuje 133 tisíc. Okrem veriacich latinského obradu sú medzi nimi prítomní aj východní katolíci, ktorí majú v Grécku svoj exarchát. Na jeho ?ele je od roku 2016 apo?tolský exarcha Mons. Manuel Nin, titulárny biskup carcabijský. Pochádza zo ?panielska, má 65 rokov a je ?lenom rehole benediktínov.

Pred náv?tevou pápe?a Franti?ka Mons. Manuel Nin priblí?il pre Vatican News pozadie národnostne pestrej východnej katolíckej komunity. Priná?ame rozhovor s ním, ktorý pripravil o. Felipe Herrera-Espaliat:

- Ako je zlo?ená Katolícka cirkev byzantského obradu v Grécku a aké je jej zastúpenie v miestnej Cirkvi?

Východný katolícky exarchát existuje u? takmer sto rokov, 

zrodil sa po príchode východných katolíckych ute?encov z Turecka a v sú?asnosti má dve farnosti, jednu v Aténach, v katedrále, ktorá je farnos?ou, a druhú na severe, 450 kilometrov vzdialenú, v malej dedinke Giannitsa (Γιαννιτσ?), ne?aleko Solúna. Exarchát tvorí biskup a osem kňazov.

Exarchát tvoria tri komunity: grécka, ukrajinská a chaldejská. Ukrajinskú komunitu tvoria východní katolíci, ktorí pri?li do Grécka najmä po páde komunizmu na Ukrajine. A chaldejská komunita, Sýr?ania, sú východní katolíci, tie? sýrskeho obradu, ktorí pri?li do Atén zo Sýrie a Iraku, utekajúc pred vojnou. Vä??ina z nich sú ute?enci, ktorí pri?li do Atén. Tieto tri komunity dnes tvoria gréckokatolícky exarchát.

Grékov je okolo 3500, Ukrajinci sú po?etnej?í, sú to najmä ?eny, ktoré pracujú v Aténach... ale sú tu u? aj veriaci, ktorí sa narodili v Grécku, zalo?ili si tu rodiny, tak?e komunita sa rozrastá. Mo?no 4 500 a? 5 000 ?udí.

- Akú rolu zohráva prítomnos? tejto cirkvi, síce mali?kej, no ako matky, ktorá prijíma svoje trpiace deti?

Tento rozmer prijatia týchto ute?encov v dobro?innej láske 

nás vracia k na?im po?iatkom. Pred sto rokmi sme pri?li ako ute?enci z Turecka, tak?e na?i veriaci si v srdci nesú toto prijatie, poskytnutie pomoci, túto drámu, ke? museli utiec? z vlastného domova, od vlastnej rodiny kvôli vojne, chudobe, prenasledovaniu. Preto je dôle?itým pastora?ným a kres?anským rozmerom pomáha? týmto etnikám, ute?encom v Grécku.

- Ako sa pripravujete a ?o o?akávate od náv?tevy pápe?a Franti?ka?

Na?e komunity sa pripravujú na prijatie pápe?a, aj ke? kvôli Covidu sa na?i veriaci u? zmierili s tým, ?e ho budú sledova? v televízii alebo v miestnosti s obrazovkou. Kapacita sály, kde bude Svätý Otec v nede?u slávi? om?u, sa z dôvodu Covidu zní?ila na polovicu. Gréckokatolícke spolo?enstvo sa v?ak pripravuje na prijatie Petrovho nástupcu, s ktorým je v plnom spolo?enstve. Pre nás to bude moment na zdôraznenie na?ej katolíckosti, ná?ho cítenia sa v spolo?enstve s celou Katolíckou cirkvou, ktorá miluje a re?pektuje na?u liturgickú a duchovnú rozmanitos?. Náv?teva Petrovho nástupcu nám dáva cíti? sa viac katolíckej?í, univerzálnej?í.

- Ako vnímate túto zá?ubu pápe?a Franti?ka v?íma? si komunity na periférii?

Cítime sa by? privilegovanými de?mi Cirkvi, ke??e nám pápe? venuje náv?tevu. Nenav?tevuje ve?ké, po?etné, ove?a silnej?ie spolo?enstvá, ale nav?tevuje cirkvi na periférii, ove?a men?ie, s mnohými ?a?kos?ami. Ale napriek nim nás náv?teva Petrovho nástupcu utvrdzuje vo viere a utvrdzuje nás v láske, v tom pastora?nom rozmere dobro?innej lásky, ktorý formuje na?u Cirkev.

-jb-