Rozhovor s o. Markom Durl¨¢kom: Jedine?nos? liturgie s p¨¢pe?om Franti?kom v Pre?ove
Otec Marko, Svätá Bo?ská liturgia v Pre?ove bude historicky prvou na Slovensku, pri ktorej bude predseda? osobne Svätý Otec. Ke??e ide o východný obrad, v ?om bude pri eucharistickom slávení v Pre?ove rozdiel oproti svätej om?i v latinskom obrade?
?V?etky eucharistické slávenia napriek rozmanitosti obradov, ktoré obohacujú univerzálnu Cirkev, majú spolo?né jedno: rozdelenie liturgie na dve hlavné ?asti: liturgia slova a liturgia obety. Toto je základná ?truktúra, ktorá je spolo?ná v?etkým. Vonkaj?ia odli?nos? je prejavom toho, akým spôsobom sa tieto dve ?asti liturgie konajú. Mô?u to by? rozdielne liturgické rúcha, farby, ?alej pre eucharistiu na kres?anskom východe sa oby?ajne pou?íva kvasený chlieb a ?ervené víno, sú tu potom rozdielne spevy a melódie; toto v?etko súvisí s tým, v akom historickom a kultúrnom kontexte jednotlivé obrady vznikli.¡°
Vieme, ?e Slovenská gréckokatolícka cirkev pou?íva aj cirkevnoslovanský jazyk. V akej re?i bude Svätá liturgia, ktorej bude predseda? Svätý Otec v Pre?ove?
?Liturgia v byzantskom obrade, ktorej bude predseda?
Svätý Otec v Pre?ove, sa bude slávi? ?iasto?ne po slovensky, ke??e ide o úradný a národný jazyk krajiny, a ?iasto?ne bude slávená v cirkevnej slovan?ine, alebo - ako hovoríme ?udovo ¨C po starosloviensky, ke??e toto je historický jazyk, ku ktorému sa s hrdos?ou hlásia v?etky cirkvi a národy, ktoré prijali kres?anstvo prostredníctvom misie svätých bratov Cyrila a Metoda. A napokon, ke??e zvlá?? východné Slovensko je etnicky zmie?ané, niektoré modlitby na liturgii zaznejú aj po rusínsky, ukrajinsky, ma?arsky a rómsky.¡°
Slovenskí gréckokatolíci si nedávno pripomenuli významné výro?ia a putovali do Ríma s ikonou Presvätej Bohorodi?ky z Kloko?ova. Ktoré historické udalosti sú pre Slovenskú gréckokatolícku cirkev k?ú?ové? Ktoré dátumy by sme mohli spomenú??
?Ako historicky najdôle?itej?ie dátumy pre gréckokatolíkov mo?no spomenú? tieto: Rok 863 ¨C príchod svätých Cyrila a Metoda; potom rok 1646, ?o je rok tzv. U?horodskej únie ¨C udalos?, kedy veriaci Rusíni ?ijúci pod Karpatami vstúpili do plného spolo?enstva s Rímom, ?i?e s nástupcom sv. Petra. ?alej tu máme rok 1818, kedy bola zriadená Pre?ovská eparchia (diecéza) vy?lenením z vtedaj?ej ve?mi roz?ahlej Muka?evskej eparchie.
Spomedzi nov?ích rokov, av?ak nie menej dôle?itých, treba spomenú? rok 1950, kedy komunistický re?im v ?eskoslovensku zru?il Gréckokatolícku cirkev, tak?e oficiálne neexistovala; máme tu potom dôle?itý rok 1968, kedy v?aka Pra?skej jari Gréckokatolícka cirkev bola obnovená a mohla nanovo o?i? s novým zápalom.
A napokon ako posledný dôle?itý dátum by som spomenul rok 2008, kedy gréckokatolíci alebo katolíci byzantského obradu na Slovensku dostali nové cirkevné usporiadanie, a to pový?ením na stupe¨¾ Metropolitnej cirkvi sui iuris, na ?ele ktorej stojí Metropolita a ktorú riadi spolo?ne s Radou hierarchov.¡°
Slovenská gréckokatolícka cirkev má trojicu blahoslavených mu?eníkov z doby prenasledovania ateistickým re?imom: biskupov Pavla Gojdi?a a Vasi?a Hopku a reho?ného k¨¾aza Metoda Tr?ku. Sú aj ?al?í kandidáti? Je tu nádej aj na svätore?enie?
?Áno, ur?ite. Tam, kde je prenasledovanie, prirodzene nechýbajú mu?eníci a vyznáva?i viery. Okrem troch u? oficiálne vyhlásených blahoslavených, dvoch biskupov Pavla Gojdi?a a Vasi?a Hopku, a jedného reho?ného k¨¾aza Metoda Tr?ku, tu máme ?al?ích troch kandidátov na blahore?enie, ktorých by som spomenul. Prvým z nich je slovenský k¨¾az Ján Kellner, mu?eník v pravom slova zmysle. Na svoju misiu v Rusku sa pripravoval v Pápe?skom kolégiu Russicum. V tú?be uskuto?ni? tieto plány bol chytený a uväznený v Kyjeve a krátko na to zastrelený.
Druhý kandidát na blahore?enie je ve?ký vyznáva? viery, otec Ivan Mastiliak, redemptorista. Pamiatka na¨¾ho je stále ?ivá v srdciach tých, ktorí ho poznali a ktorí pre?li jeho formáciou. Charakterizovali ho dve vlastnosti, ktoré sa u¨¾ho snúbili: vysoká vzdelanos?, inteligencia a znalos? cudzích jazykov a zárove¨¾ ve?ká pokora a nábo?nos?, predov?etkým mariánska (mnohé jeho diela a preklady podpisoval pseudonymom Ivan Marianov), a tie? ve?ká úcta k Sv. Terezke Je?i?kovej. Na Slovensku v?a?íme práve otcovi Mastiliakovi za preklady diela sv. Terezky z francúz?tiny.
A do tretice máme ako kandidátku na blahore?enie aj jednu ?enu, reho?nú sestru ¨C baziliánku Vasiliju Hlibovickú, ktorá bola síce pôvodom Ukrajinka, ale spolu s ?al?ími ?tyrmi sestrami pri?la zo Stanislavova (dnes je to Ivano-Frankivsk na Ukrajine) do Pre?ova, aby sa v tomto regióne venovali apo?tolátu medzi gréckokatolíkmi. Zomrela v Pre?ove, kde je aj pochovaná, v povesti svätosti vo veku 34 rokov. A ?o sa týka svätore?enia, momentálne sme v ?tádiu skúmania údajného zázraku, ktorý sa stal na príhovor bla?eného biskupa Pavla Gojdi?a.¡°
Otec Marko, myslíte si, ?e náv?teva Svätého Otca pouká?e na úlohu slovenských gréckokatolíkov ako mosta medzi Východom a Západom?
?Ke? v roku 1995 pápe?, dnes u? svätý Ján Pavol II. nav?tívil Pre?ov na tom istom mieste, kde teraz o?akávame pápe?a Franti?ka, vyriekol tieto slová: ?Tu sa stretá Východ so Západom.¡° Je tomu naozaj tak. Východné Slovensko je zemepisný priestor, kde po stáro?ia ?ijú ved?a seba katolíci latinského i byzantského obradu a ke? sa vydáme ?alej na východ, smerom k Ukrajine, máme tu aj silné zastúpenie východného kres?anstva v jeho pravoslávnej forme.
V tomto zmysle my, byzantskí katolíci, máme pred sebou dvojakú misiu: pred na?imi bratmi latinského obradu vyda? svedectvo o tom, ?e by? katolíkom a rímskokatolíkom nie je jedna a tá istá vec, lebo Katolícka cirkev je omnoho bohat?ia, rozmanitej?ia a práve preto krásna. A zárove¨¾ na?im pravoslávnym bratom, s ktorými máme tie? ve?a spolo?ného, mô?eme ukáza?, ?e je mo?né by? v plnom spolo?enstve s Rímom a popri tom úplne slobodne ?erpa? z vlastnej tradície ¨C v na?om prípade byzantskej ¨C ako z prame¨¾a ?erstvej vody, a pod?a nej aj ?i?.¡°
(Pripravil: P. Jozef Bartkovjak SJ, vedúci Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu ¨C Vatican News)
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.