杏MAP导航

Mesiac jún sa nám u? tradi?ne spája s úctou k Bo?skému Srdcu a Bo?ské Srdce sa nám zasa tradi?ne spája so svätou Máriou Margitou Alacoque, ve?kou apo?tolkou úcty k nemu. Neboli by sme v?ak dôslední ani spravodliví, keby sme si kult Bo?ského Srdca spájali iba s ňou.

O Pánovom Srdci, ako o prameni ná?ho ?ivota a svätosti sa v Cirkvi za?alo hovori? u? ove?a skôr, minimálne od stredoveku. Cirkevní Otcovia, u?itelia, mystici a mysti?ky nám zanechali nádherné texty, ktoré aj po storo?iach doká?u nadchnú?, ob?erstvi? a zapáli? láskou.

Tu si dovolím spomenú? sv. Bonaventúru, franti?kána, neskôr kardinála a U?ite?a Cirkvi, ktorý ?il v 13. storo?í. Raz sa ho brat Egídius opýtal, ako mô?e dosiahnu? ve?ný ?ivot, ke? nemá ?iadne teologické vzdelanie. Bonaventúra mu na to odpovedal: ?Ak Boh udelí ?loveku aspoň milos? milova? ho, to úplne posta?í. Taká starenka mô?e milova? Boha dokonca viac, ne? profesor teológie.“

Bonaventúra ve?mi miloval Pána a ve?mi chcel, aby ho milovali aj ostatní, preto pozýval k Bo?skému srdcu ako k ?ivému prameňu aj týmito slovami:

?Uva?uj i ty, vykúpený ?lovek, kto, aký ve?ký a aký je ten, ktorý kvôli tebe visí na krí?i; ktorého smr? dáva ?ivot m?tvym a nad smr?ou ktorého pla?e nebo i zem a pukajú aj tvrdé skaly. Z boku Krista, spiaceho na krí?i, mala by? utvorená Cirkev a malo sa naplni? Písmo, ktoré hovorí: ?Uvidia, koho prebodli.“

Preto Boh vo svojej prozrete?nosti dovolil, aby jeden z vojakov prebodol ten svätý bok a otvoril ho. Z neho vytiekla krv a voda a vyliala sa ako výkupné za na?u spásu. Vytryskla z prameňa, toti? z h?bky srdca, aby udelila sviatostiam Cirkvi moc dáva? ?ivot milosti. A pre tých, ktorí u? majú ?ivot v Kristovi, aby bola nápojom zo ?ivého prameňa, ktorý vyviera k ve?nému ?ivotu.

Vstaň teda, Kristova priate?ka, postav si ako holubica hniezdo v skalnej pukline. Tam neustále bdej ako vrabec, ktorý si na?iel domov; tam ako hrdli?ka ukrývaj mlá?atá ?istej lásky; tam pritla? svoje pery a ?erpaj vodu zo Spasite?ových studníc. To je ten prameň, ?o vyteká uprostred raja a delí sa na ?tyri ramená, vlieva sa do nábo?ných du?í a zavla?uje celú zem.

K tomuto prameňu ?ivota a svetla sa ponáh?aj so ?ivou tú?bou, nech si ktoko?vek, du?a oddaná Bohu a z celého srdca k nemu volaj:

«Ve?ný a neprístupný, slávny a sladký tok prameňa, ktorý sa ukrýva pred zrakom v?etkých smrte?níkov! Tvoja hlbina je bezodná, tvoja vý?ka nekone?ná, tvoju ?írku nik nedoká?e zmera?, tvoju ?istotu ni? neskalí. Z teba vychádza rieka, ktorá obvese?uje Bo?ie mesto, aby sme ti s hlasným jasotom spievali chválospevy a z vlastnej skúsenosti vydávali svedectvo o tom, ?e v tebe je zdroj ?ivota a ?e iba v tvojom svetle uzrieme svetlo.»“

Dajme v?ak na chví?u priestor aj ?enám, ktoré sa do histórie Cirkvi zapísali ako ve?ké mysti?ky, opojené Kristovou láskou a? do vytr?enia. Patrí medzi ne aj sv. Veronika Giuliani, kapucínska stigmatizovaná mysti?ka 18. storo?ia. Jej liturgická spomienka sa slávi 9. júla.

Pre svoje mystické zá?itky, ktorých sa jej dostalo, si musela ve?a vytrpie? vo vlastných radoch. Bolo jej odopreté prijímanie sviatostí, musela ?i? oddelene od ostatných spolusestier, a nesmela s nimi ani hovori?.

Za svoje poslanie si zvolila ma? ú?as? na Kristovom utrpení za odprosovanie hriechov sveta. Jeden zo svojich mystických zá?itkov opísala nasledovne:

?Po?as svätej om?e som ve?mi tú?ila po utrpení. Za?ula som hlas, ktorý mi s ur?itos?ou hovoril: «Otvor o?i svojej mysle, aby tvoj rozum dobre prenikol do tejto náuky.» Vravím: «Pane, nevidím knihu, ktorú mám ?íta?, ani náuku, ktorej sa mám nau?i?. Daj mi pochopi?, ?o chce?.» Vtom mi Pán ukázal svoje rany a riekol:

«Toto je kniha, v ktorej má tvoja myse? stále ?íta?. Moje otvorené Srdce je príbytkom pre vyvolených; je hlasom, ktorý zaznieva v?etkým a v?etkých volá, aby pri?li k tomu prameňu ?ivota. Ale oni sa robia hluchí. Zabudli na mňa a zotrvávajú v krátkych a prázdnych pô?itkoch. Ak teda vraví?, ?e ma chce? milova?, neodchádzaj odtia?. Neodchádzaj odtia?.»“