杏MAP导航

Okrem postrehov k témam ako sekularizácia, ekologická kríza ?i problém fundamentalizmu metropolita Emmanuel v rozhovore s Andreom Torniellim prezradil, ?e Pravoslávna cirkev so záujmom sleduje kroky Katolíckej cirkvi v príprave budúcej biskupskej synody, pre ktorú pápe? Franti?ek zvolil tému synodality.   

Metropolita Emmanuel opustil pred nieko?kými mesiacmi Francúzsko, aby prijal titul chalcedónskej cirkvi a stal sa druhým najvy??ím predstavite?om v hierarchii ekumenického patriarchátu Kon?tantínopolu. Je vyslancom patriarchu Bartolomeja na slávnosti svätých Petra a Pavla 29. júna vo Vatikáne.

Va?a Eminencia, v rozli?ných ?astiach sveta sa cirkvi s námahou sna?ia ohlasova? evanjelium a odovzdáva? vieru. Aké odpovede je potrebné da? na výzvy globalizovaného sveta?

Ohlasova? evanjelium vo svete nie je otázkou stratégie. Obávam sa, ?e myslíme skôr na pre?itie kres?anstva ako na delenie sa s dobrou správou o zm?tvychvstalom Kristovi. V skuto?nosti vidíme ako postmoderna systematicky vzdoruje ka?dej in?titucionálnej forme. Na?e cirkvi nie sú imúnne vo?i tejto dimenzii sú?asnej sekularizácie.

Tento fenomén roz?arovania je reálny a dotýka sa 

samotného jadra ná?ho poslania kres?anov, ako nás k tomu pozýva Kristus: ?Daná mi je v?etka moc na nebi i na zemi. Cho?te teda, u?te v?etky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a nau?te ich zachováva? v?etko, ?o som vám prikázal. A h?a, ja som s vami po v?etky dni a? do skon?enia sveta.“ (Mt 28,18-20).

Tento záver evanjelia pod?a svätého apo?tola Matú?a jasne zdôrazňuje, ako odovzdáva? vieru v Krista tým, ktorí sú na pochybách. Kristus je alfou a omegou ná?ho poslania. Je sú?asne prítomný na ceste, cez ktorú sa prená?a viera, a je aj na konci tejto duchovnej cesty. Preto niet inej odpovede, ako obliec? si Krista (Rim 13,14), ?i?e ?i? tajomstvo Pánovej smrti a vzkriesenia v najintímnej?ej ?asti svojho srdca prv ne? ho ponúknete a zasvätíte pre ?ivot sveta.

Áno, v niektorých ?astiach sveta sú kres?ania prenasledovaní pre svoju vieru. Áno, v niektorých ?astiach sveta sekularizácia marginalizuje kres?anstvo. Ale ni?, ?o dnes pre?ívame, sa výrazne nelí?i od toho, ?ím si museli prejs? rané kres?anské spolo?enstvá po?as tristo rokov aktívneho prenasledovania. Znovu ?íta? literatúru vtedaj?ích ?ias je pre nás dnes ve?mi dôle?ité. Problémom nie je globalizácia, ale ná? vz?ah k svetu. ?By? vo svete bez toho, aby sme boli zo sveta,“ ako nás pozýva text Listu Diognetovi.

Nedávne dva magisteriálne dokumenty Rímskeho biskupa otvorili mo?nos? stretnutia a konfrontácie s inými nábo?enstvami a s neveriacimi o dôle?itých témach pre na?u budúcnos?: akým spôsobom mô?e encyklika Laudato si´ a enckylika Fratelli tutti pomôc? kres?anom, aby pripravili lep?iu budúcnos??

V dvoch dokumentoch, ktoré spomínate, vidím ve?kú príle?itos? na dialóg a zblí?enie. Ale chcel by som tu zdôrazni? dôle?itos? Jeho Svätosti ekumenického patriarchu Bartolomeja tak z h?adiska ochrany ?ivotného prostredia, ako aj z h?adiska étosu solidarity, ktorý nás v?etkých povzbudzuje ako kres?anov. V skuto?nosti po?as svojho tridsa?ro?ného pontifikátu na ?ele Ekumenického patriarchátu ekumenický patriarcha opakovane zdôrazňoval vzájomnú závislos? medzi ochranou prírody a starostlivos?ou o ostatných.

Toto duchovné ?ítanie sveta demontuje na?e istoty a dáva nám uvedomi? si zodpovednos? kres?anov prija? s v?akou svet, jeho tvory a tých, ktorí medzi ne patria. V?a?íme mu za túto kvázi sviatostnú syntézu. Celé stvorenie sa stáva sviatos?ou, tajomstvom, v ktorom sa zjavuje spásna Bo?ia prítomnos?, ?o sa mô?e uskuto?ni? iba v geste obetovania, ke? ponúkame Bohu to, ?o Boh ponúkol nám.

Ekumenický patriarcha Bartolomej v tomto zmysle vyhlásil: ?Úcta a starostlivos? o stvorenstvo sú neoddelite?nou sú?as?ou na?ej viery, základom ná?ho ?ivota v Cirkvi a ako Cirkvi“. Preto v týchto dvoch textoch pápe?a Franti?ka vidím príle?itos? na dialóg, ale predov?etkým na ekumenickú spoluprácu. Jednota kres?anov sa týka ochrany ?ivotného prostredia a starostlivosti o druhých.

Máte zna?né skúsenosti s medzinábo?enským dialógom, najmä medzi kres?anmi a moslimami. Aké kroky je potrebné podniknú? na lep?ie vzájomné porozumenie tvárou v tvár fundamentalizmu a zneu?ívaniu nábo?enstva na ospravedlňovanie nenávisti a násilia?

Problém fundamentalizmu a nábo?enského extrémizmu nie je ani nedávny, ani sa obmedzuje len na jedno nábo?enstvo. Mnoho ?túdií má tendenciu odha?ova? korene násilia v jeho nábo?enskom kontexte. Obávam sa, ?e nábo?enstvo sa stalo ideálnym vinníkom, ktorý ponúka ur?itú legitimitu nenávisti vo?i tomu druhému.

Dovo?te mi citova? výraz z Bernskej deklarácie z roku 1992, ktorú ekumenický patriarcha opakovane vyslovil vo svojich rôznych posolstvách: ?Trestný ?in v mene nábo?enstva je trestným ?inom proti nábo?enstvu“. Za týmto vyjadrením sa ukazuje ve?mi ?pecifické ponímanie nábo?enstva, oslobodené od tých, ktorí ho majú v úmysle odkloni? pre politický prospech.

Moje dlhoro?né skúsenosti v oblasti medzinábo?enského dialógu mi ukázali, ?e dôraz sa nekladie tak na nábo?enstvo, ako skôr na potrebu dialógu medzi nábo?enstvami. Dialóg je jedinou zbraňou schopnou zabráni? zneu?ívaniu fundamentalizmu a extrémizmu. Encyklika Svätej a Ve?kej rady Pravoslávnej cirkvi zhroma?denej na Kréte v júni 2016 sa hojne vyjadruje v tomto zmysle:

?Úprimný dialóg medzi nábo?enstvami prispieva k rozvoju vzájomnej dôvery v presadzovanie pokoja a zmierenia. Cirkev bojuje za to, aby sa ´pokoj zhora´ stal hmatate?nej?ím na zemi. Skuto?ný pokoj sa nedosahuje silou zbraní, ale iba láskou, ktorá ´neh?adá svoj vlastný záujem´ (1 Kor 13,5). Balzam viery by sa mal pou?íva? na obviazanie a uzdravenie starých rán druhých, nie na rozpa?ovanie nových ohnísk nenávisti“ (ods. 17).

Katolícka cirkev sa vydala po synodálnej ceste venovanej práve synodalite, s novými spôsobmi zapojenia a spoluú?asti miestnych cirkví. Dokument z Ravenny hovoril o synodalite a spôsobe chápania primátu (prvenstva): v akom bode je pod?a Vás ekumenická cesta v týchto témach?

Synodálna cesta Katolíckej cirkvi, ktorá je dôsledkom priameho vplyvu Jeho Svätosti pápe?a Franti?ka, sa mocne prihovára Pravoslávnej cirkvi. V tomto zmysle o?akávame s napätím závery nasledujúcej synody biskupov v roku 2023, ktorá sa zameria na tému: ?Za synodálnu cirkev: spolo?enstvo, spoluú?as? a poslanie“.

Odvá?im sa vo výbere tejto témy vidie? jeden z plodov v na?ich ekumenických vz?ahov. Dozaista toti? nie je náhodou, ?e najnov?ie dokumenty Zmie?anej medzinárodnej komisie pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou sa po?núc stretnutím v roku 2016 v Chieti zaoberali artikulovaním vz?ahu medzi synodalitou a primátom.

Ponechám na samotný dokument úlohu vnies? do toho potrebné svetlo: ?Po?as celého prvého tisícro?ia“, hovorí dokument z Chieti, ?Cirkev na Východe a na Západe bola zjednotená v zachovaní apo?tolskej viery, v kontinuite apo?tolskej postupnosti biskupov, vo vývoji ?truktúr synodality neoddelite?ne spojených s primátom a v chápaní autority ako slu?by (diakonie) lásky. Aj ke? bola jednota medzi Východom a Západom neraz rozru?ovaná, biskupi Východu a Západu si boli vedomí, ?e patria k jednej Cirkvi“ (ods. 20).

(...)

-mh, jb-