Dekréty v piatich kauzách: Blahore?enie ?aká venezuelského lekára chudobn?ch
Cirkev dekrétom potvrdila zázrak na príhovor argentínskeho biskupa Mamerta Esquiú (1826-1883). Bol ?lenom rehole franti?kánov a biskupom Córdoby v Argentíne.
Podobne bol zázrak potvrdený v prípade zakladate?a rehole salvatoriánov (Spolo?nosti Bo?ského Spasite?a), ctihodného Bo?ieho slu?obníka Franti?ka Máriu od Krí?a, civilným menom Johann Baptist Jordan. Narodil sa v Nemecku v roku 1848 a zomrel v r. 1918 vo ?vaj?iarsku. Zalo?il aj ?enskú vetvu rehole, kongregáciu salvatoriánok.
Venezuelský lekár chudobných
Do tretice bol zázrak potvrdený na príhovor venezuelského laika, profesiou lekára, ctihodného Bo?ieho slu?obníka Josého Gregoria Hernándeza Cisnerosa. Narodil sa v roku 1864 v meste Isnotú, v Andskom ?táte Trujillo, ako prvý zo ?iestich súrodencov. Vy?tudoval lekárstvo v hlavnom meste Venezuely, Caracase, a ?túdia si preh?bil aj v Parí?i, Berlíne, Madride a New Yorku. Stal sa univerzitným u?ite?om a vedcom: bol jedným z prvých, ktorí predstavili v krajine mikroskop a zalo?il univerzitnú katedru bakteriológie na univerzite hlavného mesta Venezuely.
V?dy ho sprevádzala ?ivá viera: lekárstvo bolo pre neho misiou, obzvlá?? pre najnúdznej?ích. ?asto kupoval lieky pre pacientov a namiesto aby pýtal od nich peniaze, lieky im daroval. Nazývali ho ?lekárom chudobných“. José Gregorio mal ve?mi silné volanie do rehole: chcel sa sta? mníchom a tak v roku 1908 odchádza do Talianska, aby vstúpil ku kartuziánom vo Farnete, v talianskej provincii Lucca. Av?ak zdravotné dôvody ho prinútili vráti? sa do vlasti.
O nieko?ko rokov podnikol druhý pokus a za?al teologické ?túdiá v Pápe?skom latinskoamerickom kolégiu (Pio Latinoamericano) v Ríme. Ke? v?ak znovu ochorel, pochopil, ?e Boh ho povoláva do laického ?ivota. Stal sa franti?kánskym terciárom a ako sv. Franti?ek rozpoznával v ka?dom chorom tvár Je?i?a.
Doktor José Gregorio Hernández sa odvá?ne staral o pacientov po?as epidémie ?panielskej chrípky. Dňa 29. júna 1919, ke? ?iel do lekárne, aby kúpil lieky jednej starej panej, ho zrazilo auto. Po prijatí sviatosti pomazania chorých zomrel v nemocnici v Caracase ?eptajúc slová: ?Ó, Blahoslavná Panna!“ Do?il sa 54 rokov.
Talianska reho?ní?ka umu?ená satanistkami
Dekrét o mu?eníctve z nenávisti k viere sa týka reho?nej sestry z Kongregácie dcér Krí?a - Sestier sv. Andreja, ktorá bola zavra?dená ako obe? pri satanistickom kulte. Bo?ia slu?obní?ka Maria Laura Mainettiová, civilným menom Teresina Elsa, zomrela vo veku 60 rokov 6. júna 2000 v obci Chiavenna pri Sondriu na severe Talianska na následky bodných rán. Z úkladnej vra?dy boli usved?ené a odsúdené tri mladé diev?atá, zapojené v satanistickom kulte.
Maria Laura Mainettiová sa ako reho?ní?ka a neskôr predstavená komunity venovala vzdelávaniu, formácii a duchovnému sprevádzaniu i materiálnej pomoci de?om a dospievajúcej mláde?i. A práve aby pomohla jednej diev?ine, ktorá jej telefonovala, ?e po znásilnení zostala tehotná, odi?la v noci 6. júna 2000 sama z klá?tora. Bol to podvod, ktorý ju doviedol k smrti, av?ak e?te pred tým vyslovila slová odpustenia v?etkým trom svojim vrahyniam.
Kongregácia pre kauzy svätých vydala aj dekrét o hrdinský cnostiach, ktorým bol prisúdený titul ctihodnosti mexickej reho?ní?ke z 20. storo?ia. Bo?ia slu?obní?ka Gloria María de Jesús Elizondo García (1908-1966), krstným menom Esperanza, bola generálnou predstavenou Misijnej kongregácie katechétok chudobných.
-jb-
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
