杏MAP导航

Andrea Tornielli

Z ?astí publikovaných v predstihu v denníku Le Figaro sa dozvedáme, ?e autori vstupujú svojimi príspevkami do debaty o celibáte a o mo?nosti svätenia ?enatých mu?ov za kňazov. J. Ratzinger a R. Sarah – ktorí sa definujú ako ?dvaja biskupi v synovskej poslu?nosti pápe?ovi Franti?kovi“, ktorí ?h?adajú pravdu“ v ?duchu lásky k jednote Cirkvi“ – bránia disciplínu celibátu a vyvodzujú dôvody, pre ktoré ju pod?a ich názoru neradno meni?. Otázka celibátu sa rozoberá na 175 stranách zväzku s dvoma textami, jedným od emeritného pápe?a a druhým od kardinála, spolu s úvodom a záverom podpísanými oboma autormi.

Kard. Sarah vo svojom texte pripomína, ?e ?existuje ontologicko-sviatostné puto medzi kňazstvom a celibátom. Akéko?vek oslabenie tohto puta by spochybnilo magistérium Koncilu a pápe?ov Pavla VI., Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Prosím pápe?a Franti?ka, aby nás definitívne ochránil pred touto eventualitou vetovaním akéhoko?vek oslabenia zákona oh?adom kňazského celibátu, aj keby sa obmedzovalo na ten ?i onen región“. Kard. Sarah dospieva a? k ozna?eniu eventuálnej mo?nosti vysvätenia ?enatých mu?ov za ?pastorálnu katastrofu, ekleziologický zmätok a zatemnenie chápania kňazstva“. Benedikt XVI., ktorý sa vo svojom krátkom príspevku reflektujúc nad témou vracia k ?idovským koreňom kres?anstva, potvrdzuje, ?e kňazstvo a celibát sú späté od za?iatku ?novej zmluvy“ Boha s ?udstvom, ktorú ustanovil Je?i?. A pripomína, ?e ?u? v starobylej Cirkvi“, ?i?e v prvom tisícro?í, ??enatí mu?i mohli prijíma? sviatos? vysviacky iba vtedy, ak sa zaviazali re?pektova? sexuálnu abstinenciu“.

Kňazský celibát nie je a nikdy nebol dogmou. Ide o cirkevnú disciplínu latinskej cirkvi, ktorá predstavuje vzácny dar, definovaný takýmto spôsobom v?etkými poslednými pápe?mi. Katolícka cirkev východného obradu umo?ňuje vysväti? za kňazov ?enatých mu?ov a výnimky boli povolené aj v latinskej cirkvi práve Benediktom XVI. v Apo?tolskej kon?titúcii Anglicanorum coetibus venovanej anglikánom, ktorí ?iadajú o spolo?enstvo s Katolíckou cirkvou, kde sa predpokladá ?od prípadu k prípadu prija? do posvätného rádu presbyterátu aj ?enatých mu?ov, pod?a objektívnych kritérií schválených Svätou stolicou.“

Stojí za pripomenutie, ?e k téme sa viackrát vyjadril aj pápe? Franti?ek, ktorý e?te ako kardinál v knihe rozhovorov s rabínom Abrahamom Skorkom vysvet?oval, ?e je za zachovanie celibátu ?so v?etkými pre a proti s tým spojenými, preto?e skúsenosti desiatich storo?í sú pozitívne, a nie pochybné. Tradícia má váhu a platnos?“. V januári minulého roka pápe? Franti?ek v rozhovore s novinármi pri návrate z Panamy pripomenul, ?e vo východnej katolíckej cirkvi je mo?ná vo?ba celibátu alebo man?elstva e?te pred diakonátom, ale pokia? ide o latinskú cirkev, dodal: ?Prichádza mi na myse? veta sv. Pavla VI.: «Uprednostňujem skôr da? ?ivot ne? zmeni? zákon o celibáte». Pri?la mi na myse? a chcem ju vyslovi?, preto?e je to odvá?na veta vo chvíli ?a??ej ne? je táto, v rokoch 1968-70... Osobne si myslím, ?e celibát je dar pre Cirkev... Nesúhlasím s povolením volite?ného celibátu, nie“. Vo svojej odpovedi hovoril aj o diskusii medzi teológmi oh?adom mo?nosti udelenia oslobodenia pre niektoré od?ahlé regióny, ako sú tichomorské ostrovy, av?ak s upresnením: ?to nie je moje rozhodnutie. Moje rozhodnutie oh?adom celibátu volite?ného pred diakonátom je ?nie“. Je to moja osobná vec, neurobím to, toto zostáva jasné. Som ?upnutý“? Mo?no. Ale necítim, ?e by som sa mohol postavi? pred Boha s takým rozhodnutím“.

V októbri 2019 sa slávila Synoda o Amazónii a k téme sa diskutovalo. Ako je zrejmé zo závere?ného dokumentu, boli biskupi, ktorí ?iadali mo?nos? vysvätenia ?enatých stálych diakonov za kňazov. Je v?ak do o?í bijúce, ?e pápe? vo svojom závere?nom príhovore 26. októbra, po tom ako sledoval v aule v?etky fázy vystúpení a diskusie, nijako nespomenul tému vysvätenia ?enatých mu?ov, a to ani letmo. Namiesto toho pripomenul ?tyri dimenzie synody: dimenziu týkajúcu sa inkulturácie, ekologickú, sociálnu a nakoniec pastora?nú, ktorá ?zah?ňa v?etky“. V tom istom príhovore pápe? hovoril o kreativite v nových ministériách a o úlohe ?ien a pri poukázaní na nedostatok klerikov v ur?itých misijných oblastiach pripomenul, ?e existuje mnoho kňazov z istej krajiny, ktorí odi?li do Prvého sveta – do USA a Európy – ?a niet takých, ?o by sa dali vysla? do amazonskej oblasti tej samotnej krajiny“.

Významná je napokon aj skuto?nos?, ?e pápe? Franti?ek, ke? pri rovnakej príle?itosti ?akoval médiám, po?iadal ich, aby sa pri ?írení závere?ného dokumentu pristavili predov?etkým pri diagnózach, ??o je tá ?as?, kde sa Synoda skuto?ne vyjadrila najlep?ie“: diagnóza kultúrna, sociálna, pastora?ná a ekologická. Pápe? vyzval neupadnú? do nebezpe?enstva sústre?ova? sa ?na to, ?o rozhodli v tej ?i onej disciplinárnej otázke, ktorá strana vyhrala a ktorá prehrala“.

-mh, jb-