Hom¨ªlia p¨¢tra Kon?tanca M. Adama OP pri jubileu kardin¨¢la Jozefa Tomka
Drahý ná? jubilant, najdôstojnej?í pán kardinál Jozef Tomko,
drahí a dôstojní duchovní otcovia k¨¾azi v?etkých stup¨¾ov a hodností, ctihodné reho?né sestry a bohoslovci, v?etci pozvaní hostia, milí priatelia, bratia a sestry!
Za?nem slovami Sirachovho syna: ?Chváli? nám treba slávnych mu?ov, na?ich otcov, ako nasledovali po sebe!¡°
Ka?doro?ne po?úvame tieto slová po?as liturgickej oslavy solúnskych bratov
sv. Cyrila a Metoda. Dnes v?ak máme oprávnený dôvod k tomu, aby sme chválili slávneho mu?a, ná?ho rodáka a duchovného otca, ktorý pre?il jedno storo?ie a ktorého dobrotivý Pán Boh viedol po cestách sveta, a ktorý je tu dnes spolu s nami.
Zi?li sme sa dnes v hojnom po?te v kaplnke Pápe?skeho slovenského kolégia a ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, aby sme prejavili svoju v?a?nos? Bohu za po?ehnaných 95 rokov ?ivota a 70 rokov pre?itých v k¨¾azskej slu?be ná?ho rodáka pána kardinála Jozefa Tomka.
Zi?li sme sa, aby sme svojimi modlitbami a obetou tejto svätej om?e vyprosovali milosti a po?ehnanie od ná?ho Pána pre ?al?ie roky jeho ?ivota i pre jeho slu?bu v prospech univerzálnej Cirkvi Kristovej.
Zárove¨¾ sa chceme Bohu po?akova? za dar, ktorý dal svojej Cirkvi tým, ?e ho povolal ku k¨¾azstvu.
Uvedomme si, bratia a sestry, ?e pokia? dnes slávime 70. výro?ie k¨¾azskej vysviacky k¨¾aza ná?ho národa, 95-ro?ného arcibiskupa a kardinála svätej Rímskej cirkvi, jedného z nás, ná?ho rodáka, tak je to len v?aka tomu, ?e slová Pána Je?i?a: ?I?te a u?te v?etky národy, i?te a krstite ich...¡°, za?uli v prvej polovici IX. storo?ia v gréckom Solúne dvaja bratia Kon?tantín a Metod. Boli to mu?ovia nielen pravej viery, ale aj ú?asne vzdelaní a pracovití. Pod?a príkladu Pána Je?i?a obaja prácou a modlitbou nadobudali dokonalos?.
U? pred príchodom solúnskych bratov na území Ve?kej Moravy hlásali vieru v Krista mnísi íro?kótskej misie a nemeckí k¨¾azi. Na?i predkovia im v?ak dobre nerozumeli a kres?anská viera ?a?ko zapú??ala korene. A? v?aka sv. Cyrilovi a Metodovi a ich misii sa kres?anská viera v slovanskom ?ude zakorenila a upevnila.
Chváli? nám treba slávnych mu?ov svätého Cyrila a Metoda, lebo v?aka ich misii viera v Krista v na?om ?ude nevymrela a trvá dodnes.
Z dejín vieme, ?e bolo to najmä v?aka tomu, ?e stále boli v na?om národe ochotní mladí mu?i, ktorí podobne ako Kon?tantín Cyril a Metod za?uli Kristov hlas: ?I?te a u?te, i?te a krstite; nebojte sa, ja som s vami...¡°
Títo mladí mu?i odpovedali na Kristov hlas a i?li a u?ili, i?li a krstili.
Boli to zámo?ní i jednoduchí synovia ná?ho národa, ktorí zanechali príbuznych, rodné mesto ?i obec, svetské zamestnanie a záujmy a stali sa k¨¾azmi a popri viere udr?iavali a o?ivovali historickú pamä? ná?ho národa, a to a? do nedávnej minulosti.
I my tu máme, dnes, bratia a sestry, medzi sebou k¨¾aza, arcibiskupa, kardinála ¨C jubilanta, ktorý pre?il po?ehnaných 95 rokov ?ivota, z toho 70 rokov v ??astnej k¨¾azskej slu?be.
Aj on za?ul v ranej mladosti Kristovu výzvu: ?I?te a u?te v?etky národy, i?te a krstite ich...¡°
Narodil sa d¨¾a 11. marca 1924 v Udavskom za Humenným. Vo farskom kostole v rodnej obci ho jeho jednoduchí a nábo?ní rodi?ia dali pokrsti?, tam mini?troval i chodil do ?udovej ?koly. Po ¨¾om sa jeho rodi?om narodili e?te dve dcéry, ktoré nás u? predi?li do ve?nosti. Vo veku jedenástich rokov dne?ný ná? jubilant za?al ka?dý de¨¾ cestova? vlakom zhruba 30 km na osemro?né gymnázium v Michalovciach. Tam mal milos?, ?e ho nábo?enstvo celých osem rokov vyu?oval horlivý k¨¾az a pedagóg profesor Hlavá?; spoznal v Michalovciach pôsobiacich redemptoristov východného obradu, predstavený ktorých otec Dominik Metod Tr?ka sa stal mu?eníkom pre vieru a dnes je u? blahoslaveným. Na michalovskom gymnáziu na vlastné o?i za?il tragédiu odsunu svojich ?idovských spolu?iakov s ich rodinami do Osvien?imu.
Po maturite v roku 1943 vstúpil do seminára a za?al ?tudova? na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Vtedaj?í jeho profesori odporú?ali dne?ného ná?ho jubilanta na ?túdium filozofie vo ?vaj?iarskom Friburgu. Kvôli vojnovým ?asom v?ak nedostal vycestovacie vízum, a tak ho pán biskup Jozef ?ársky, iste Bo?ím riadením, ako nahradné rie?enie poslal v jeseni 1945 na teologické ?túdiá do Ríma. V Pápe?skom kolégiu Nepomucenum dostal ?al?iu duchovnú formáciu a ?tudoval na Pápe?skej lateránskej univerzite. Za k¨¾aza bol vysvätený d¨¾a 12. marca 1949 v lateránskej bazilike v Ríme.
Po vysvätení za k¨¾aza sa nemohol kvôli komunistickému re?imu vráti? na Slovensko. So súhlasom pána biskupa ?árskeho v rokoch 1950 a? 1965 pôsobil ako vicerektor a ekonóm Pápe?ského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a venoval sa licen?ným a doktorandským ?túdiám na Pápe?skej lateránskej i na Pápe?skej Gregorovej univerzite. V roku 1951 obhajil doktorát z dogmatickej teológie, v roku 1956 doktorát zo sociológie a v roku 1961 doktorát z kánonického práva. Popri tom v akademickom roku 1955-1956 predná?al na medzinárodnej univerzite sociálnych ?túdií Pro Deo v Ríme.
V roku 1958 mu pápe? Ján XXIII. udelil titul pápe?ského komorníka. D¨¾a 26. decembra 1959 bol jedným z tých a dnes u? len jediným ?ijúcim, ktorí pri?li s iniciatívou vybudova? Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme. V rokoch 1960-1963 sa podie?al na vybudovaní tejto ustanovizne, v kaplnke ktorej sa teraz nachádzame, a ktorá sa stala dôstojným stánkom na výchovu k¨¾azského dorastu i strediskom nábo?enského a kultúrneho ?ivota Slovákov v zahrani?í.
V roku 1961 dne?ný ná? jubilant vyhral výberové konanie na úrad oficiála na Kongregácii pre náuku viery. Po?as Druhého vatikánskeho koncilu pracoval ako odborný poradca pre vierou?né zále?itosti Katolíckej cirkvi. V roku 1966 sa stal vedúcim doktrinálneho oddelenia Kongregácie pre náuku viery a v októbri toho istého roku sekretárom generálneho zhroma?denia Biskupskej synody o mie?aných man?elstvách v Ríme. V rokoch 1968-1970 pôsobil ako sekretár Komisie kardinálov pre mie?ané man?elstvá a stal sa ?lenom Pápe?skej komisie pre rodinu. V roku 1969 ho pápe? Pavol VI. vymenoval za prídaného sekretára Medzinárodnej teologickej komisie. V tom istom období sa za?ala cestovate?ská ?innos? ná?ho oslavenca. Zastupoval toti? Katolícku cirkev na ekumenických stretnutiach i na zasadnutiach oblastných Konferencií biskupov v Ríme i v Manile v roku 1970, v ?trasburgu v roku 1971, v Madride a v ?eneve v roku 1972, v Bazileji a v Sydney v roku 1973, v mexickej Pueble v roku 1979 a inde.
V roku 1970 ho pápe? Pavol VI. vymenoval za pápe?ského preláta a v roku 1974 za podsekretára Kongregácie pre biskupov. Prefekt tohto dikastéria ho navrhol na výsoký úrad sekretára tejto Kongregácie, av?ak pápe? Ján Pavol II. si ho sám vybral a d¨¾a 12. júla 1979 vymenoval za generálneho tajomníka Biskupskej synody v Ríme a sú?asne ho pový?il do hodnosti titulárneho arcibiskupa docleánskeho. Biskupskú vysviacku prijal d¨¾a 15. septembra 1979 v Sixtínskej kaplnke Vatikánskeho apo?tolského paláca. Obrad vysviacky vykonal sám pápe? ako priate?ské gesto vo?i novému biskupovi aj ako prejav úcty a obdivu k trpiacej Cirkvi na Slovensku, kde ?tyri zo siedmich biskupských stolcov boli neobsadené, niektoré po celé desa?ro?ia.
Za ve?mi komplikovaných okolností povolili komunistické úrady prís? do Ríma na biskupskú vysviacku svojho syna otcovi ná?ho jubilanta, ktorý zastupoval tak príbuznych ako aj ostatných rodákov zo Slovenska. Priletel v?ak predseda Svetového kongresu Slovákov ?tefan Roman z Kanady s ?al?imi Slovákmi ?ijúcimi v zahrani?í.
A pri?iel rok 1985, d¨¾a 24. apríla ho pápe? Ján Pavol II. vymenoval za podprefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a na Turíce toho istého roka vymenoval 28 nových kardinálov a medzi nimi aj arcibiskupa Monsignora Jozefa Tomka, ktorý sa vzapäti stal prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov a ve?kým kancelárom Pápe?skej Urbanovej univerzity; inými slovami, hlavným misionárom Katolíckej cirkvi sa stal slovenský kardinál Jozef Tomko! Natrvalo sa takto zapísal nielen do dejín slovenského národa, ale aj do dejín univerzálnej Cirkvi Kristovej. Toto menovanie vyvolalo ve?kú odozvu vo svete a na duchovne zúbo?enom Slovensku spôsobilo rados?, pocit hrdosti a hlavne nádej na lep?ie ?asy.
O ?tyri roky neskôr pri?iel Ve?ký tý?de¨¾ roku 1989. Milovaná matka ná?ho pána kardinála ?a?ko ochorela, a tak mu komunistické úrady dovolili prís? do Udavského. Niektorí tu prítomní sme z ko?ickej arcidiecézy a u? nie sme najmlad?í a preto chcem teraz spomenú? svätú om?u svätenia olejov na Zelený ?tvrtok v roku 1989, akú dóm svätej Al?bety neza?il nikdy predtým a ani potom. Práve teraz je tomu 30 rokov, ke? obrady svätenia olejov celebroval pán kardinál Jozef Tomko. Bola to neopísate?ná rados? tam vtedy prítomných k¨¾azov, bohoslovcov i ve?kého mno?stva Bo?ieho ?udu. Sám si na túto udalos? ?ivo spomínam. Bol som tam prítomný súc mladým veterinárnym lekárom a sú?asne tajným novicom dominikánskej rehole.
Bola to neopísate?ná duchovná rados?, a ako by aj nie! Ve? 27 rokov nebolo biskupa v Ko?iciach a svätá om?a, ktorú vtedy v ko?ickej katedrále odslú?il pán kardinál bola vlastne jeho prími?nou om?ou na Slovensku, 40 rokov od jeho k¨¾azskej a 10 rokov od biskupskej vysviacky.
Po zrieknutí sa úradu prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov kvôli veku v roku 2001 pán kardinál prevzal dve funkcie v Rímskej kúrii. Stal sa ?lenom sedem?lennej komisie kardinálov pôsobiacich v Ríme a sú?asne sa stal ?lenom dozornej rady Vatikánskej banky. V rokoch 2001-2007 bol aj predsedom Pápe?ského výboru pre medzinárodne eucharistické kongresy. Plnil aj poslanie pápe?ského legáta, ke? ho pápe? namiesto seba poslal do mexickej Guadalajary v roku 2004, do Bratislavy i do ?panielskej Murcie v roku 2005 a inde.
Vo viacerých krajinách a univerzitách, vrátane Slovenska, ho poctili ?estným doktorátom, ale aj vysokými ?tátnymi vyznamenaniami.
Bol hlavným svätite?om 63 biskupov a arcibiskupov po celom svete a od roku 1989 aj na rodnom Slovensku.
Drahý pán kardinál! Pre?ili ste 95 rokov ?ivota a 70 rokov k¨¾azstva. Ke? sa k¨¾az do?íva 70. roku od svojej vysviacky, odvtedy ho voláme platinovo-om?ovým k¨¾azom.
?o je platina?! Je to najcennej?í vzácny kov; na ka?dom jeho zrnku sa skvie nielen pot, ale aj baníkova slza. A teda, ?o je platinová svätá om?a?!
Platinu om?u slu?iacej k¨¾azskej du?e vytvára práca 70 rokov, ktorú oxidovali starosti, boje, pot, námaha práce a nesmierna únava 70 rokov.
Platinová om?a je teda otázkou veku. 70 rokov od vysviacky je prenádherný a dlhý ?as. Je to ?as hodnotenia.
Drahý pán kardinál, dnes hodnotíte obdobie svojho dlhého ?ivota, hodnotíme ho my, hodnotí ho Boh!
V ka?dom prípade to nebola ?ahká doba, a pochopí to len ten, kto vtedy ?il. Od 21. roku svojho ?ivota ste museli ?i? mimo vlasti a Rím sa stal va?ím domovom po?as ostatných 74 rokov vá?ho ?ivota. A? po neuverite?ne dlhých 40-tich rokoch od svojej k¨¾azskej vysviacky v Ríme, vám Pán Boh doprial milos?, ?e ste mohli ma? prvú verejnú om?u aj vo svojej vlasti. Chvála Bohu, ?e táto doba je u? za nami.
Dnes ke? spolu s nami ?akujete Bohu, drahý ná? jubilant, za dar ?ivota i za milos? k¨¾azskeho povolania a vytrvania v ¨¾om, na va?ej tvári vidíme, ?e ste ??astný Kristov k¨¾az, arcibiskup a kardinál.
Ve? ke? ste vy za?ínali, neboli lep?ie ?asy, ani slnko nesvietilo jasnej?ie ako dnes. Boh vám v?ak dal skuto?nú milos? k¨¾azstva a vy ste sa odhodlali, i?li ste do sveta, a neo?utovali ste.
To dodáva mne, ove?a mlad?iemu k¨¾azovi, ostatným na?im mladým k¨¾azom i bohoslovcom, odvahu, aby sme sa odhodlali aj my v dne?ných ?asoch.
Tak ako sme v?etci my, aj vy ste boli vtedy slabý, hrie?ny, a takým ste aj zostali. Tak ako my, aj vy ste si do svojho k¨¾azstva priniesli ?archu svojho dedi?stva, svojej minulosti, svoje talenty aj nedostatky, svoje náklonnosti, slabosti, krehké miesta vo svojej bytosti.
Toto v?etko ste si priniesli a ka?dý de¨¾ svojho k¨¾azského ?ivota ste sa presvied?ali, ?e milos? Bo?ia je silnej?ia ne? ?udské slabosti. S príbudajúcimi rokmi ste badali, ?e ?archa k¨¾azskej a neskôr biskupskej i kardinálskej slu?by je vä??ia ne? sú ?udské sily. Ke??e v?ak ste vytrvali doteraz, je to svedectvom, ?e Boh k vám bol v?dy dobrý a verný.
Hoci ste k¨¾azom 70 rokov, a ja len 24, predsa mi len dovo?te, drahý ná? pán kardinál, aby som vám do ?al?ích rokov k¨¾azského ?ivota pripomenul, ?e ste boli povolaný na to najvy??ie, ?o jestvuje; aby ste sved?ili o Bo?ích pravdách v duchovnej tme tohto sveta, aby ste ohlasovali Bo?ie krá?ovstvo na prelome 20. a 21. storo?ia, aby ste ude?ovali Bo?iu milos? zverenému ?udu, aby ste uprostred tohto sveta predstavovali Bo?iu Cirkev, aby sa táto vzmáhala a bola naozaj znamením, ?e pri?la Bo?ia milos? a ?e je uzavretá ve?ná zmluva medzi Bohom a ?lovekom, ktorá spo?íva na neodvolate?nej Bo?ej vernosti, a nie na ?udskej sile ?i slabosti.
Pred 70 rokmi ste na seba s dôverou prijali k¨¾azstvo a dnes, u? na záver, vás povzbudzujem, aby ste v nastúpenej ceste pokra?ovali. Boh vám bude i na?alej dodáva? odvahu. Ve? ten, ktorý urobil po?iatok a stred, daruje vám aj ve?né naplnenie k¨¾azstva a celého ?ivota!
Slová Pána Je?i?a: ?I?te a u?te v?etky národy, i?te a krstite ich; nebojte sa, ja som s vami...¡°, nech vás, drahý ná? jubilant, sprevádzajú po v?etky dni vá?ho k¨¾azského ?ivota.
Pozrite sa na na?ich vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Hoci jeden zomiera pomerne mladý v rozrobenej vinici a druhý trpí vo väzení, hoci ho pospolitý ?ud ?aká, ich obete a námahy neboli zbyto?né. Boh doteraz ?ehná ná?mu národu.
A keby dnes niekto povedal, ?e u? nie je potrebné obetova? sa a namáha?, lebo ve? máme nábo?enskú slobodu, mýlil by sa, preto?e ka?dá doba a? do konca ?ias potrebuje, aby sa plnili Kristove slová: ?I?te a u?te!¡° A tak aj nás zaväzujú.
Prijali sme tieto Kristove slová do svojho ?ivota, i na?alej ich chceme u?ivot¨¾ova?, a tak chceme, aby sa na vás, drahý ná? jubilant, i na nás ostatných mohli verne splni? slová Sirachovho syna: ?Chváli? nám treba slávnych mu?ov, na?ich otcov, ako nasledovali po sebe.¡° Amen.
Rím, 10. marca 2019
Mons. Kon?tanc Miroslav Adam OP, prelát sudca Tribunálu rímskej róty
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
